Ja a leto. Konečne! Ležím na horúcom piesku. Vône okolo nasávam všetkými zmyslami. Tá zvláštna zmes soli, slnka a vody je presne ten zázrak , o ktorom snívame v usmoklenom novembri, keď listujeme dovolenkovými katalógmi. Moje dve malé princezné udivene cupitajú po pláži. Tá šíra modrá voda ich zaskočila. Aspoň na chvíľu zabudli na svoje večné spory. Peter, natiahnutý na osuške pripomína práve vypustený gumový čln. Spokojne sa k nemu pritúlim. Pocit, že už nič nemusíme je božský! Jesť, piť, podávať, vyberať, zastavovať, kontrolovať...Tých osem hodín v aute keď bolo stále niečo treba je zrazu iba smiešna spomienka. Slastne vzdychnem. Dva roky materskej zo mňa vyrobili neskutočne vďačnú bytosť. Pred pár rokmi, ako skúsená single cestovateľka by som tu už nervózne pobehovala a hľadala pre seba len to najlepšie. Bar, miesto na kúpanie , výhľad, reštauráciu, zmrzlinu a podobné strašne dôležité veci. Smiešne presvedčená, že práve ja som tá, čo sa vyzná. Dnes mi k dokona