Medzi nami ženami

  SPOMIENKA Pomaly prechádzam po triede. Za oknom prebleskuje zubaté slniečko.   Zas jedno nekonečne únavné popoludnie. Siedma hodina je často za trest. Nádejní maturanti, rozvalení v laviciach, otrávene žmúria do ticha. Vysnívané idoly už dávno v románoch nehľadajú. Napriek tomu im ďalej trpezlivo rozprávam o krásnych knihách , plných citu, vášne a pritom rozmýšľam, čo by ich prebralo k životu.   „ Peter, aký je váš názor na Evu ?“ Skúšam priamu otázku. Fešák z tretej lavice je zaskočený. Rozbor hlavnej postavy mu nič nehovorí. „ No ona vlastne, no vlastne nevedela čo ako a tak odišla, tak celkove od muža, akože.“ So smiechom poďakujem za slušnú prehliadku zámen. „ A ty Ivana čo myslíš ?“ „ No proste, ja neviem. Asi to mala na háku. Celé manželstvo. A tak. “ Hodím povzbudivý úsmev. Hoci príbeh   zaľúbenej ženy , ktorá musí voliť medzi láskou a manželstvom ich príliš nezaujíma.       Radšej diktujem zadanie samostatnej práce a pritom sledujem rozbité oblaky za okn

  ROZPRÁVKA PRE MUŽA Vyšla som na balkón nášho špinavého paneláku a zavrela oči. Vetrík mi fúkal na líca. Voňal po zemi, vlhkom lístí a túžbe. Prišli prvé jarné dni , každý rok rovnako krásne a neuveriteľné. „Januška, poď vypadneme niekam.“   Zavriem oči   a zacítim dotyky môjho muža. V jeho náhlom objatí som sladko ľahká, ľahučká.     No rev z detskej izby , horší než   budík v nedeľu, ma bez milosti vráti na zem. Zúfalá vbehnem do izby. Naše dve malé princezničky hádžu   po sebe všetko, čo im príde pod   ruky. Vlado je v pohode. Zdvihne ich vysoko naučeným zápasníckym hmatom a ony pozerajú na mňa ,ako dve mačence, nevinným pohľadom. „Lásky moje krásne, ideme von! “ Skríkne   nadšene a začne vyťahovať zo skrine všetky tie hlúposti, ktoré so sebou vždy vláčime. Hračky, termosku, pančuchy do rezervy..... Odovzdane prikývnem   a začnem krájať rožky. Emka a Timka musia stále niečo prežúvať a každý bufet pri ceste je pre rodinný rozpočet ťažký luxus. Po chvíli už vytešene