Zamotaná vo veľkom kresle pozerám na vyfintenú Barbinku- hlásateľku. Klipká svojimi kilovými mihalnicami a oznamuje ďalšie katastrofy. Ja ľahostajne, medzi orieškami a červeným vínom, pomaly trávim vlastnú, domácu hrôzu. Žiadne násilie, ani vražedné vášne ma netrápia, len šedá hnusná nuda „ v päťdesiatich odtieňoch“, rozlezená do všetkých kútov. Tomáš, môj skoro večný manžel, listuje v múdrych knihách. Miluje návody, príručky, encyklopédie. Vyzerá nenormálne spokojne, ako taký dobrý maco, nalepený na mede. Dotieravé myšlienky mi skáču v hlave. Preboha, ešte je len piatok večer a ja už chytám vyrážky z voľného víkendu. O čo lepšie je v robote! Mám vlastný biznis, ktorý ma neskutočne baví. Veľkosklad s papierom každého druhu. Dokopy pätnásť zamestnancov. Funguje, ako dobre namazaný strojček na peniažky. Podvedome sa usmejem. Už len predstava pracovného pondelka mi hneď zlepší náladu. „ Evi, idem robiť čaj, nechceš aj ty?“. Tomáš pomaly vstáva, pritom opatr