ŽIVOT NA DVE DOBY

Opatrne presýpam piesok z ružového do modrého kýblika. Pomaly pozbieram hračky a pritom hladím očami moje dve slniečka. Janko a Marienka. Perníkové mená našich vytúžených detí. Do kočíka spraceme lyžičky, autíčka a ešte ďalších milión hlúpostí. Primeraným detským tempom / kilometer za deň / kráčame domov.

Musím nachystať nejaké maškrty. Dnes čakám návštevu. Prídu moje kamošky, podobne ako ja, mierne vyšinuté materinským syndrómom. Sme pripravené spáchať naše ďalšie dokonalé poobedie. Krycí názov pre tri hodiny spoločného kotkodákania.

Nenápadne pozerám na seba do výkladov. Mám dve podoby, ktoré striedam podľa nálady.

Dáša Hudáková č.1. Pekná, štíhla, inteligentná. Skvelá mama, dokonalá manželka. Ja v kocke.

Dáša Hudáková č.2. Zanedbaná, pribratá, pribrzdená. Neurotická mama, hysterická manželka. Ja v obdĺžniku.

Ťažko vzdychnem. Dnes si neviem vybrať!

------------------------

Okolo štvrtej dokvitli Eva, Marta a Zuzka v celej kráse, spolu so svojím detským stádom.

 Naši miláčikovia skáču po sebe, s energiou dobre naladených kobyliek. Likvidujú všetko, čo im príde do cesty. Kričíme v tom chaose  jedna cez druhú, ako na futbale.

„A čo Igor, ešte stále na seba zazeráte? “

 Vyhŕkla Zuza bez výstrahy.

„ Ale, kdeže....“

 Automaticky odpovedám a rýchlo lovím v pamäti.

Pred týždňom prišla pre nejaký katalóg. Mali sme s mužom tzv. „mŕtve hodinky spolužitia“ Ticho medzi nami zamorilo celý byt.

Stačilo však pár dní a ja, zaskočená jej zvedavosťou, zbytočne spomínam, o čo vlastne išlo. Hádka, vtedy určite najdôležitejšia na svete, vyšumela, ako pena z lacného piva.  

Radšej automaticky prikyvujem Eve, ktorá s tikom v oku rozoberá svoje a svokrine rezne. Naozaj téma na druhú svetovú.

„Vieš najviac ma vytáča, že ich vždy zakrýva pokrievkou, vraj aby dobehli ! Sú hnusné, ako handra. Do riti baby, chcem tak veľa?! Obyčajné chrumkavé rezne!“

Má plač na krajíčku. Ten kúsok mäsa je pre ňu symbolom stratenej slobody.

Nalievam jej omylom čaj na prostatu. Víno sme dnes, v trápnom záchvate materskej dokonalosti zrušili.

„Schovaj si svoje do trúby a hotovo!“

 Navrhuje Zuzka odvážnu stratégiu.

Po chvíli už každá z nás vedie náruživý monológ. Vzájomná prítomnosť je iba  láskavá kulisa pre vlastné bedákanie.

Odkladám rezignovane ďalšie zašliapané piškóty. Marta, pribehne s lopatkou a len tak mimochodom spustí :

„ Dáša  predstav si, volali mi z firmy, chcú pomôcť s novou aplikáciou. Vraj stačí keď dám  10-12 hodín týždenne, hoci aj z domu, podľa mojich možností. No čo povieš? “

 Zvedavo pozerá a očká jej žiaria, ako pudlíkovi od susedov.

„ Vieš ,to by nebolo dobré.....blá,blá.!“

Pohotovo spustím  kopu nezmyslov typu : stres, detský režim, poslanie matky a podobné kraviny. Niečo na spôsob prednášky v kresťanskom centre pre rodinu.   

Neisto prikyvuje a pchá do seba tyčinky:

„ Hm, asi máš pravdu, Riško je ešte malý“.

S výrazom úprimnej sústrasti, odkrojím kus karamelovej rolády. Chcem jej trochu osladiť ten krutý materinský život.

Keď zalievam ďalší čaj, nemám zo seba moc dobrý pocit. Jednoducho jej závidím, horšie než nejaká pribrzdená susedka z Hornej dolnej!     

Ona totiž, na rozdiel od Dáši Hudákovej č.2, ešte stále funguje aj pre niekoho iného, okrem svokry, detskej doktorky a pribrzdených kamarátok.

Mala som ju nadšene povzbudiť  a nie brblať  trápne frázy o najkrajšom období života. Darmo ženská solidarita má veľké rezervy!

Deň pomaly končí.  Prebrali sme celý obvyklý repertoár.

Stále hity: naše detičky a muži.

Nečakané novinky : kto, s kým a kedy.

A samozrejme klasika : depresie a chmúrne nálady mamičiek z predmestia.

Pomaly odchádzame do vlastných domácich ulít, spokojne vzájomne  presvedčené, že sme stále krásne a neodolateľné.

------------------

Ukladám malých do postieľky. Uťahaní z návštevy hneď zaspia. Opatrne hladím jemné vlásky, teším sa z ich pokojného odfukovania.  Deti majú v sebe zázrak. Pre nás dospelých nepochopiteľnú istotu, že svet je skvelé miesto pre život. Možno preto, chcem byť zrazu dobrá. Volám Marte a energickým hlasom spustím :

„ Musíš to aspoň skúsiť. Si hrozne šikovná, neboj... Budeš hviezda! “

Jej veselý tón ma prekvapí:

„Jasné, napriek vašim rečiam som rozhodnutá. Už začínam lúskať manuály. Mimochodom vďaka.  Si moja super kočka, jediná čo mi drží palce!“

Spokojne vydýchnem a s pocitom ušľachtilej princeznej  zaleziem do spálne.  

--------------------------

Ráno Igor odhodlane šrotuje svoje výživné zrná. Vysmiaty, s úsmevom slnečnice pod oknom nečakane spustí :

 „Predstav si, volal Andrej. Je úplne rozhodený. Marta chce ísť do roboty, hoci malý ešte nemá ani rok. Vôbec nechápe, prečo nemôže zostať doma.  Spomínaš, polroka dozadu na tej oslave? Jediná téma vesmíru bol Riško. Básnila hodiny o každom jeho prde. A teraz !? Zrazu cvak a dovidenia.  A pritom Andrej robí od nevidím do vidím , len aby  nič nechýbalo. Servis, prachy. Všetko. Keď je unavená, zaskočí babka. Teraz bude lietať, s motorom v zadku. Pani   nenahraditeľná! “

Krúti pohoršene hlavou a papá ďalej, s chuťou syslíka po dlhej zime. Zamyslene miešam prázdnu šálku. Chcem zo seba vypotiť nejakú obhajobu. Nestihnem. Naštartovaný uteká preč. Na rozlúčku prehodí :

„ Som rád, že si iná, moja, moja...“ 

 Zrazu vybuchnem:

 „ Jasné iná, čiže blbá ! Z troch súvislých viet mám migrénu. V robote už dávno zabudli, že existujem! “

Zmätený zastane. Dostanem krásnu pusu. Bola to prosba, výčitka? Neviem.

------------------------

Večer príde  s kyticou ruží. Tak zvláštne tichý.   

Nesmelo prešľapuje a pozerá vystrašeným pohľadom malého chlapčeka, ktorému chcú zobrať jeho obľúbenú hračku : „domáce zázemie“. Habká nesúvislé vety, s prosbou v očiach. Tak veľmi chce, aby všetko klapalo ako doteraz.   

Do riti, prečo ma vždy dostane tá jeho neistota?! Túžime mať silných mužov, ale milujeme ich slabosti. Možno podvedome tušíme, že vďaka nim sme aspoň na chvíľu kráľovné.

 Večer ma sladko a trochu zúfalo pomiluje. Rýchlo zaspí a ja, sama pozerám na bielu stenu.

 ------------------------

Dnes je hnusný opršaný deň. Hotový sviatok zmoknutých duší. Napoly prebratá, automaticky miešam nastrúhané jabĺčka a mrmlem nezrozumiteľné odpovede deťom.

O hodinku pribehne Marta. Spokojne a sebaisto komentuje neutešené domáce pomery:  

„ Malý je na striedačku u mamy a svokry. Neuveríš, aké sú zrazu kamarátky. Ohovárajú ma jedna radosť! “

„Klasika, spoločný nepriateľ dá každého dokopy.“

Odpovedám so smiechom. Raz som zažila ich plamennú debatu ohľadom kvality cumľa. Čistá hrôza!

 „Ale čo ich vlastne vytáča? Veď netúžili po ničom inom, ako obiehať okolo malého Riška ?“

„ No predsa som mladá koza, ktorá nevie, čo je teplo domova.“

S údivom pozerám na vysmiatu kamarátku a neverím. Ona, ktorá vedela noci nespať, kvôli jednému krivému slovíčku má evidentne celú rodinu v paži?!

Náhlivo pokračuje:

  „ Dáška, vieš aké je úžasné  znovu myslieť, chodiť v lodičkách a rozprávať celé vety. Jupííí! A ešte malý bonus. Mám pri sebe chlapa, čo pri obede nepozerá na biftek, ale na moje nohy.“

 „ Čo, ty si ?!“

„ Nie, fakt nič! Zatiaľ o ňom LEN a LEN ... Znovu snívam. Krásne... Marek, robíme spolu na projekte. Nádherne vonia, má dobrú kostru a som z neho úplne mimo.“

Prekvapená zblednem.

„Pre boha, Maťa!  Niekedy stačí iba úsmev, pohľad  a vyrobíš katastrofu. Šliapneš na nepravý kameň a už to fičí... Lavína bez konca. “

 Mykne plecom, s novým dizajnom vyrovnanej ženy:

 „ Fuj! Šetri dych. Mám dobrú pamäť. Tie tvoje šteklivé príhody z minulého leta,  môžeš poslať rovno do Maxima. “

Nervózne odklepávam cigaretu.

„ Zabudnuté a premlčané. Našťastie. “

Neistými očami evidujeme svoje skryté hriechy. Po chvíli zamyslene hlesne: 

„ Máš pravdu, musím ubrať plyn a chystať teplé večere.“

 Rázne protestujem:

 „ Akurát teba zachráni nejaký pripečený guláš!“

 Dôležito prikývne:

 „Samozrejme, že áno. Nepoznáš  známe heslo dokonalej manželky!? Mňa síce môže opustiť, ale moju kôprovú omáčku nikdy.“

Odmietavo pokrútim hlavou:

 „ No, neviem, neviem... Niekedy mám dojem, že tie trápne chlapské reči o plných hrncoch, sú iba smiešna dymová clona. Ak im naservíruješ poriadnu dávku obdivu, spokojne budú prežúvať chleba s masťou. Fakt.“

Nad mojou hlbokou analýzou mávne rukou:  

„Nemám chuť večne rozoberať Andrejove geniálne ťahy. Hodiť na panvicu kus mäsa je oveľa jednoduchšie. Aj tak vrčíme na seba pre každú hlúposť. Nevie stráviť, že prišiel o servis.“

  Manželská rovnica o dvoch známych, ktorá nemá riešenie.

-------------------------------

Marta odišla okolo siedmej. Zostal po nej čerstvý vzduch. Zhlboka sa nadýchnem a odštartujem obvyklý kolotoč uspávania.

Ešte posledná večerná pusa a padám do kresla. Milujem, tú čarovnú chvíľku, keď malí zaspia. Sadne na mňa, spokojné, láskavé ticho. Všetko je tak, ako má byť. Mám zdravé deti. Sme.

 Zakutraná v kresle myslím na Martu. Prežili sme spolu storočie. Stavala  najkrajšie domy z lega, milovala matematické hlavolamy a opitá rozprávala o integráloch. Chlapov úspešne ignorovala. Až Andrej ju naozaj dostal „mimo úsečky.“ Bol tak urputne zamilovaný. Lásku vysvetlil ako matematický dôkaz.

„Pozri rovnica vyšla a nemôže to byť ináč!“

 Ona pozorne skontrolovala všetky premenné a súhlasila.

 Mám ich oboch rada. Sú moje stálice. Svet je s nimi jednoducho vypočítateľný. V duchu pokrútim hlavou. Hnevá ma ten jej Marek. Hrôza, nejaký zajac spoza plota!

Nevadí, za pár týždňov bude chodiť z roboty, ako vyžmýkaná handra a na kučeravé sny rýchlo zabudne. Andrej si poprehadzuje zopár čísel v hlave, pre dýcha zmenu domáceho rytmu a fičíme ďalej. A bude dobre. Spokojná, s vlastnou analýzou problému, vydýchnem a zadriemem.

 ------------------------------

  No dnešný večer mal nečakané  pokračovanie. Pred polnocou dokvitli dva rozkvitnuté tŕne. Môj muž s Andrejom v neistom vínnom opare.

 Bez zbytočných poznámok som vytiahla slané minerálky a uvarila kávu. Veď aj môj Igorko ma vždy pokojne zachraňuje ak naše „ ženské poradenské centrum“ naberie príliš rozjarený smer.

Andrej začne motať rozutekané slová :

 „Predstav si, moja milovaná žena, je off line. Príjem nefunguje.  Píp, píp.... Žiadna reakcia, láska je mimo signál... Čokoľvek urobím, všetko je zle. Strašne sprostý pocit. A vieš čo je najhoršie?! Strach, lepkavý strach, že jedného dňa pobalí veci, zoberie malého a odíde. “

Tak to som nečakala. Je úprimný, až ma oziabnu kosti. 

A Igor ešte zaklincuje čiernu hodinku :

„ Kašli na to. Môžeš nosiť domov aj zlaté banány, máš smolu. “

 Nočné ticho sedí medzi nami. Zavolám taxík a odpískam túto smutnú noc.

----------------------------

Celý týždeň mi v mobile zvonia rozjarené správičky. Samé srdiečka a široké úsmevy od mojej omámenej Martušky.

Jej pracovné nadšenie nebrzdí žiadna únava. Aplikácia šliape, šéf je spokojný a s Marekom je na ceste k oblakom. Andrej NIE JE momentálne vôbec.

Stratené v preklade : Vznášam sa kilometer nad zemou a celý svet je gombička.

Snáď jej nezmoknú krídla. Naivne dúfam, že žiadny voľný pád nehrozí.

-----------------------

Leto prišlo neohlásené, s úmornými horúčavami roztopených dní. Driemem na terase, v príjemnom polospánku. Malí spokojne čľapkajú vodu v bazéne,    polievka buble, práčka vrčí, umývačka hrmoce. A k tomu vyhráva z rádia  najlepšia hudba všetkých čias. Materská idyla v priamom prenose.  

„Mami, mami, pozri ocino!“

 Janko ma ťahá za sukňu. Igor niekedy dobehne cez obed. Na chvíľku. Letmá pusa, vystíska deti a uteká preč. Také láskavé a príjemné oznámenie:

 „ Som šťastný, že vás mám.“  

Aj teraz, odhodlane dupoce skautským poklusom, pomedzi rozkvitnuté narcisy.

 Deti rýchlo spacifikuje spoľahlivými kinderkami a spustí:

„ Predstav si, náš zahraničný obchodný partner chce urobiť naozaj serióznu marketingovú analýzu pre nový produkt. Myslím, že prírodná kozmetika, alebo nejaká podobná sprostosť. Lenže momentálne je vo firme toľko roboty, že by sme to museli riešiť externe. No a ja som dostal nápad. “

Stíchne a vychutnáva pripravenú pauzu.  

„Čo takto zohnať niekoho na pár hodín k deťom a trošku popracovať ?“

 Zostala som prilepená k stoličke. Nesnívam?!

„Prečo, práve ja?! Máš strach, že mi začne hrabať?!“

Otrávene vzdychne:

„Prosím ťa Daška, prestaň konečne s tými drámami?! Dobre? Si šikovná a nie príliš drahá. Jednoducho kvalitná práca za prijateľnú cenu. O to predsa v biznise ide. Nie? Neboj, večer to preberieme.“

Natešený zmizol, ako vanilková zmrzlina po nedeľnom obede.

-------------------------

  Neisto ťapkám po kuchyni a chystám obed. Igorove slová, spolu s mrkvou  zúrivo miešam v jednom hrnci. Zvláštne, sama neviem, čo ma tak vytáča?! Veď odkedy Marta začala robiť, stále mi v hlave tancujú pracovné sny.

Dokonca som v duchu vymýšľala romantické monológy. Napríklad:

„Láska moja, už ďalej nevládzem. Tá vysnená, starostlivo načasovaná rola mamičky, bez jedinej chybičky ma drhne a tlačí, ako zle ušitý kostým.“

 A môj muž, s láskavým pohľadom bernardína, by ma nežne presvedčil, že predsa nič nemusím a všetko môžem!

No on miesto toho vytiahne na stôl provízie a ceny. Hrôza! Čo som nejaký Čínan?! Rýchlo, lacno. A k tomu naservíruje neskrývaný strach z domácnosti s nervóznou hysterickou ženskou!

Chce to trochu koňaku. Vytiahnem fľašku založenú „akože na varenie“ medzi  octom a kečupom. Spoľahlivo zaberie a ja znovu naštartujem bežný život na materskej.  

--------------------

Môj muž zo zásady netlačí na pílu. Chápe, že nielen mäso je dobré nechať odležať. A tak prezieravo stopol pracovné debaty.  

 Radšej stavia lego a kreslí domčeky. Nakúpi, objedná pizzu. Keď svokra začala poobede kotkodákať do telefónu, čo všetko potrebuje spraviť na záhrade ,zobral deti a šiel.

  Slastne do seba vdýchnem ticho a pre istotu nahlas vystríham Dášu Hudákovú v zrkadle.  

„Preboha, len nezačni upratovať!“

Kedysi dávno, pocitovo možno tisíc rokov ma fascinovali moje kamarátky, čerstvé matky. Ak ich náhodou  opustili tie malé vrieskajúce opičky  (áno, naozaj som tak nazývala deti) chytili vysávač, žehličku a s tikom v oku začali šialene pobehovať  po byte.

Dnes už chápem, že umývať riady bez vresku, môže byť nevšedný zážitok ,ale myslím, že aj tak dám prednosť inej zábave.

Príjemné úvahy ako naložiť s nečakaným voľnom vyrieši správa od Marty:

 „Musím prísť, hneď!“   

 Oblial ma studený pot. V hlave mi bežia tie najhoršie veci. Havárie, infarkty, úrazy. Sekundy, ktoré zmenia život na pomalé, dlhé trápenie. Nemám ďaleko od poverčivej bosorky. Verím, že čo si predstavím, to zmizne.   

----------------------

Vo dverách stojí Marta. Narýchlo učesaná, v domácich rifliach. Jej vždy dokonalý make-up vystriedali kruhy pod očami. Padá do kresla, s výzorom unavenej storočnej ženy.

 Vytiahnem džús s vysmiatym mačiatkom.

„Nemáš niečo lepšie?“ povie otrávene

„Ježiš, samozrejme, prepáč !“

 Rýchlo znovu lovím koňak medzi hrncami. Nalejem plný pohár a nesmelo ju pohladím.

 „Neboj to bude dobré, určite...“.

Netuším ešte čo ,ale predsa pohanské  prosby spoľahlivo fungujú na celý vesmír.

 Stisne mi ruku a zavzlyká :

 „ Ja, ja sa bojím... Andrej určite niekoho má! Je iný, tak iný. Vždy chcel každý problém vyriešiť. Pomaly a zodpovedne. A dnes! Behá po byte a kričí ako nejaký Pedro z tele novely! Čistá hrôza! Jeho asistentka je nechutne  ochotná a milá. Hľadí na mňa, akoby som prišla o celú rodinu až do tretieho kolena. “

Rýchlo ju zastavím :

 „Ale prosím ťa, hlúpe klebety, veď vieš, každý priloží polienko, len aby bolo o čom...“

No moje ružové reči ignoruje a melie ďalej :

 „ Včera ledva dofučím z roboty, uťahaná ako mopslík od susedov a on ma  hneď spláchol medzi dverami. Vraj mama chcela stihnúť nejakú akciu v obchode a ja som nebola na telefóne. Malý povedal celú vetu a mňa to vôbec nezaujíma! No a samozrejme, ďalších tisíc hriechov...

Keď som mu pripomenula, že svokra, kvôli všetkým tým kravinám, čo stále nakupuje už nemá kde stupiť, začal zúriť. Rozhodne odmieta  počúvať moje trápne názory. Vraj ešte stále chodia po svete ženy, ktorým stačí byť LEN ženou!

Chcela som mu vysvetliť, že aj ja som iba žena ,nie žiadny divný klon.  Nebolo kedy, treskol dverami  a neprišiel celú noc.  

„Dáška, ja neviem... Mám strach. Čo keď odíde a dovidenia. “

Rýchlo ju uteším:  

„Neboj,  Andrej TU v tomto kresle hovoril presne, ale naozaj presne TO isté!  Má rovnaké obavy, že o teba príde, preto je odporný.“

„ Naozaj ?“

 Nervózne šúcha spotené dlane.

„ Čestné pionierske !“ zavelím naše obľúbené retro.

  So smiechom, tleskneme dlaňami. Znovu sme pätnástky na volejbale.  My dve super dievčatá, ktoré nič nezdolá!

--------------------

 Život občas pripomína horskú túru .Šliapeš do úmoru, nevládzeš, nič nevidíš. Mraky, mraky. No stačí moment, zasvieti slnko a zrazu vyjavene hľadíš, oslepený nečakanou krásou.  

Pozerám na moje tri lásky najväčšie a telom mi prejde práve taký čarovný  pocit. Uťahaní a spokojní docupitali  domov.  Malí pletú svoje pomýlené piate cez deviate.  Igor ma hladká pohľadom a ja rozpustená vychutnávam tú nádhernú chvíľu, keď obyčajný život je zrazu tá najkrajšia rozprávka v zlatom ráme. Mám úžasné deti a najlepšieho muža na svete. Spinkáme spolu krásne a sladko.

-----------------------

 Tej pracovnej ponuke sa jednoducho nedalo odolať. Stačilo prečítať pár strán a všetky strachy zmizli. Hneď som začala po nociach fičať, ako nadšený prváčik.

Prešli dva mesiace a mňa dnes čaká prezentácia. Oficiálna téma je komplexná analýza cieľového zákazníka. Nervózne pozerám do počítača. Môj, kedysi  povestný flegmatický prístup zmizol, ako svokrina štrúdľa.

Bože, tak veľmi chcem byť dobrá!  Musím, musím. Viem, som trápna  ctižiadostivá krava, ale predsa sú horšie veci na svete. Nie?!

Spomínam na prvé zamestnanie. Mladá, nadšená vlastným životom. Bez skúseností a peňazí.

Keď šéf prehlásil, že marketing v mojom podaní je pubertálny blud, s úsmevom na tvári som odkráčala založiť vlastnú firmu. Presvedčená, že práve JA mám zelenú na križovatke úspechu a ON veľký frajer, je odkázaný trčať v odstavnom pruhu. Za krátky čas práve moja agentúra patrila medzi najúspešnejšie.

No dnes  tu prešľapujem, ako nejaké neschopné chúďa! Žalúdok v krku, ruky studené. Hrôza! Ktovie, možno je sebavedomie rozpustné v Sunare ?

 Prenasledujú ma čierne myšlienky. Čo keď mi to Igor dohodil len preto, aby som konečne pochopila, že moje miesto v biznise je čas minulý a pred sebou mám kariéru typu: „podaj a skoč“!?

 Nie, určite nie.  On má rád jednoduché riešenia, nepotrebuje podrazy, ktoré nakoniec vždy všetko iba skomplikujú.

„Pani inžinierka, poďte ďalej, už Vás čakajú.“

 Asistentka, s profesionálnym úsmevom, otvára dvere.

 Ešte nádych, výdych a idem.

Najprv  mám pomalý rozbeh,  ale prejde pár minút a som vo svojom živle. Marketingová  hviezda Hudáková!  Návrhy, grafy, čísla. Možné alternatívy vysvetľujem a ponúkam najlepšie riešenie. Keď mi riaditeľ obchodného odboru ďakuje za odvedenú prácu, cítim rešpekt a uznanie.

 Poobede, v slniečkovej nálade bežím za Igorom. Nadšene mu podávam skvelé správy o vlastnom úspechu. Miesto komentára iba zamyslene prikyvuje. Chcem ho prebrať do lepšej nálady:

 „Prečo nemôžeš byť jednoducho pyšný na svoju ženu ? “

 Nežne  ma pohladí:

„ Som a veľmi. Si proste skvelá. Naozaj.“

Na dôkaz vytiahne koňak a smutné „ ale“.  

 „ Vieš, úspešná kariéra je hnusná droga. Super pocit z jazdy medzi vyvolenými. Stačí trochu nepozornosti  a je z teba bezohľadný debil. Fakt. Čo ak do toho spadneš?“

  „Pomóóóc niee!“

 Kričím a smiechom zaháňam všetky tiene.

----------------------

Doma ma čaká moja mama. Dobrá, dobručká.. Také  maslo na chlebe. Uvarí, uprace, vytiahne z trúby voňavý koláč. Aj malí sú pri nej nejakí lepší.

Môj svet je  rozhádzaný, ako kocky po byte. Sem-tam zakopnem, stále niečo chýba, niečo zavadzia. A potom príde ona a zrazu všetko má svoje miesto.

 Ochutnáva plné hrnce a spokojne počúva príbeh svojej dcéry –super ženy.

„ Som rozhodnutá! Budem skvelá mama, skvelá manželka, skvelá manažérka.   Samozrejme krásna a neodolateľná . Jupííí!“

So smiechom oponuje: 

„ Trochu veľká porcia, nemyslíš?! Daj pozor aby ti nezabehlo!“

Zamyslene poodkladá  riady, vystíska malých a pred odchodom smutne dodá: „Prejdú roky a ty  zostaneš LEN a LEN mama. S účtom na tvrdo. To mi ver. Všetko ostatné nebude dôležité. “  

-------------------

Je pekná nedeľa . Značka : tzv. rodinná. Ideme s malými do parku, nabalení dobrotami .

Igor nadšene podáva týždenný prehľad svojich pracovných úspechov. Deti chytajú mravcov a ja intenzívne riešim vanilkové koláčiky.

Desí ma predstava, že ak ich zožeriem päť, / to sa nedá zjesť, iba zožrať!/, nezapnem zajtra sukňu.

Proste pohoda. Pre istotu pijem len obyčajnú vodu. Aspoň niečo zdravé!

Trochu znudene sledujem okolie. Neďaleko vidím obraz, akoby vystrihnutý  z amerického romantického  filmu.

Na zelenej tráve pri voňavom strome dlhovlasá slečna koketne líže zmrzlinu. Túli sa k nej nadržaný frajer. Náhodou ku mne otáča svoj neodolateľný pohľad....

  Zrazu blik. Šok. Pozerám na Andreja. Našťastie ma nezbadal.  

  Do riti ! Pomóóóc! A ja krava sprostá, presviedčam Martu o jeho veľkej láske!

Pritom, práve on vždy patril medzi tých osvietených mužov, ktorý aj pri žene s výstrihom po pupok ,dokázali viesť debatu o indexe lokálnej spotreby!

Bez rozmyslu pchám do seba všetko čo mám po ruke. Rýchle cukry štartujú mozog.

V hlave mi naskočí tá večná téma každej babskej debaty. Prezradiť alebo zatĺkať, ak vieme to čo, vedieť nechceme. Po pár litroch vína, sme frajerky, ktoré zásadne odmietajú všetky milosrdné  klamstvá.

Ani ja s tým nemám problém, pokiaľ je nevera iba akademická debata. Ale teraz! Mala som radšej s deckami vyzbierať celé mravenisko!

-----------------------

Andrej bezradne prehadzuje  termíny v kalendári. Celý jeho svet z minúty na minútu, akoby menil objem. Preteká, presakuje všetkými smermi. Lavínový efekt chaosu. Robota, frajerka, žena, vzťahy. Všetko je zrazu veľké, neskladné.

Možno mal Martu presvedčiť, aby zostala ešte chvíľu na materskej. Možno bola doma už príliš dlho. Keby, keby, malé smiešne slovíčka. Predsa nebude riadiť jej vlastný život!   

Potom stretla Mareka s vytrénovaným zadkom a on urazený debil zbalil Alenu.

S odporom číta rozmaznané slovíčka v mobile. Hnusné baby. Priletia s tvárou krásneho motýľa, ale zahryznú do teba, ako pažravé húsenice.

 Chcel len trochu sexu a pohody. Spláchnuť myšlienky. Zabaviť, potešiť a ďalej utekať vlastným  životom. Keby šiel do bordelu, má svätý pokoj!

Musí všetko nejako spasiť zo sveta. Poslať frajerku do hája. Vyčistiť ihrisko. Marta je moja žena, ktorú chcem. A basta. Pochopí a odpustí.

Zrazu mal v sebe pocit úľavy, že našiel klbko v bludisku. Síce je ešte trochu zamotaný, ale rozhodnutý. S odhodlaním napraveného manžela začal v duchu písať scenár posledného rande s Alenou.

--------------------------

Po prezentácii som bola veľká frajerka! Celá trblietavá od radosti, ako vianočný stromček. Dnes mám pomaly pľuzgiere na zadku a oči nakrivo.

 Pracovný úspech je totiž dosť často zákerná záležitosť. Bez milosti zožerie  posledné zvyšky voľného času a zasype vás robotou, ako v bani.

Igor je usmiaty a spokojný. Je rád, že konečne nič neriešim. Vraj bez roboty  mám v hlave kopu nevyužitého  intelektuálneho priestoru, ktorý potom  zbytočne márnim hlúpymi úvahami o našom partnerskom vzťahu! Veta lepšia, než manželská poradňa!

Vytešené deti priberajú u mamy. Cereálne pochúťky považuje za divné smeti a zdravé rybie mäsko má chuť, ako vecheť. Všetci sú nadšení, okrem mňa.

 Ja chudera , zahrabaná v štatistike túžim stavať hrady z lega, byť olepená od cesta a piecť nezmysly. Snívať o nových šatoch, do ktorých sa zmestím. Tak veľmi mi chýbajú hlúpe myšlienky o ničom!  Prečo vždy chcem čo nemám?  Prečo vôbec, furt musím niečo chcieť ?!

------------------

 Volala Marta, že skočí na kávu. Zúfalo obhrýzam ceruzku, nervózne čmáram po papierikoch a v duchu chystám vlastnú popravu. 

 Mám na výber :  Budem  tá krysa ,čo predsa dávno všetko vedela a neurobila ani ťuk, alebo naopak  klebetná krava, čo do všetkého pchá nos?! Ponuka lepšia, než v komunistickom Priore.

 Ťažké otázky bez odpovede mi bubnujú v hlave.

 Sú zásady naozaj barly, ktoré zavadzajú, keď treba utekať?!

Načo hovoriť  o veciach, ktoré nechce nikto počuť?!

Kto z nás občas nepotrebuje milosrdnú lož, aby sa nadýchol a prežil ?

Fakt jednoducho neviem. Možno Andrej potrebuje len čas.

--------------------------- 

Prišla niečo po šiestej. Tentoraz je hotová  slečna nádherná.  Nové lodičky, krásne šaty. Bez pozdravu vytiahne cigaretu a spustí:

„ Mala som pravdu, Andrej má frajerku:“

Chvalabohu nečaká môj komentár. Ja duša čierna a zbabelá, pre istotu ani nepípnem.

„Aby som bola presná, MAL  frajerku.  Môj dokonalý manžel, totiž zistil, že tá pravá som iba JA. “

  S úľavou vydýchnem. Tak predsa.

Ona ďalej sype slová: 

  „ Prežíval ťažké obdobie, potreboval milenku , lebo ja chladná a zabratá v práci, som nebola dostatočne citlivá k jeho problémom.  Mal strach zo samoty. Desila ho predstava studeného života opustených dvojíc, fungujúci v štýle: Navždy spolu a každý sám. Nakoniec všetko s prehľadom zvládol a slečnu u tešiteľku poslal do riti. A keďže, podľa neho je dôvera v manželstve posvätná, cítil potrebu mi povedať, aký je frajer.“

Skončí monológ so slzami v očiach a ja rozčúlená vypením :

„ Zabiť ho je málo! On si šmykne, samozrejme tvojou vinou a ešte je hrdina! Neskutočné!  Mužská logika na tvrdo! “

  V hlave mi naskočí obraz tupej blondínky z parku .

„ Dúfam, že Vás nepozval na spoločnú večeru ?“

 Marta krúti hlavou.

 „ Neboj, ešte vie počítať do troch. A len tak mimochodom , tá slečna čarovná je čašníčka z ich bistra. “

 Prekvapene zhíknem:

 „A to vieš ako?“

 „Dobroprajná  kolegyňa volala : Vraj nech jej to nemám za zlé, ale musí... Vieš si predstaviť tie spravodlivé zakomplexované kravy!“

 Chápavo prisvedčím.

 „Pozri, daj tomu čas, možno to nejako rozchodíš. “

Hneď protestuje:

 „Si múdra, ako farár na spovedi. Kecy, kecy  a život na druhom poschodí. Z teba Igor neurobil handru na schody.“

  Vypije koňak a pení ďalej:

    „Vieš čo ma najviac vytáča, milá moja priateľka ? Keď som bola zamilovaná ja, pripomínam LEN zamilovaná, počúvala som tvoje múdre reči o zodpovednosti, padajúcich lavínach a podobných nezmysloch. No keď je zamilovaný môj muž, pripomínam NIELEN zamilovaný, mám zhlboka dýchať a neriešiť!

Otrávene vzdychnem :

 „ Dobre otvorím šampus a budeme dve hodiny nadávať na hnusných nadržaných chlapov. Prosím. Ale ja viem, že o TO nestojíš.“

„Cha, budeš prekvapená, práve o TO veľmi stojím!“

Rýchlo zavelím ústup.

„ Beriem všetko späť. Máš Marka, svojho pracovného amora, tak nečakaj a vylieč smútok v jeho posteli.“

Unavene vzdychne :

„ Minulý týždeň ma pozval k sebe na pohárik. Bola som vytešená do biela! Vôbec ma netrápilo, kde skončíme. A ten hajzel pre polnocou zahlásil:

„ Dofrasa, keby si bola mladšia, tak....“

  „ S úsmevom som ho na oplátku uistila, že ja žijem v úplne inej cenovej kategórii o ktorej on ešte ani nesníva. Zvädol, ako fialka po kyslom daždi. “

„ No vidíš ,aká si frajerka !“  hučím do nej nadšene.  

 Len vstane a pri dverách vystrúha smutnú figúru na rozlúčku.

-----------------------

Ráno mala Marta pocit, že sa zobudila v neznámom svete. Banálny fakt existencie niekoho tretieho, rozbil jej stabilný život. Manžel, ktorý vedľa nej pokojne spal , bol pre ňu zrazu cudzí muž.

Často chytala alergiu z tých dokonalých žien, ktoré sa tvárili, že majú všetko pod kontrolou. Sebavedome uvelebené  na svojom životnom ihrisku, s presne narysovanými čiarami.

 „ To by som nikdy, s tým by som nikdy! "

Utešené, ako fujavica v auguste. Jednoducho absurdné!

Nakoniec  vždy príde búrka, prietrž mračien. Hurikány našich životov majú smiešne obyčajné názvy : zabudnutá  SMS, vybielený účet, dobroprajný priateľ.

 A zrazu je trávnik čistý. V sekunde je všetko naopak. Modrá tráva, zelené oblaky. A my sme samy, vyvrhnuté na neznámej planéte.

 Ticho plače  do vankúša. Láska krutá, krutá. Tak veľmi dúfa, že zostane medzi nimi.

------------------------------

Igor už celý týždeň, trpezlivo počúva  moje nadávky na hnusné mužské ego. No dnes, nečakane  vybuchne:

„ Čo vlastne stále máš ?! Marta, ako utrhnutá šestnástka zbalila v robote prvé gate, čo videla a Andrej načal nejakú bezvýznamnú pipku, ktorú po mesiaci  poslal do hája.

Nevyčíta,  nosí prachy, sedí doma s rodinou. Dobre, spravil chybu. No vyčistil stôl a ide ďalej. Jasné, ako facka. Do prdele, fakt mi nedochádza, prečo práve ON je ten najväčší grázel pod slnkom!“

Zbytočne lapám slová.

„Pretože dvaja, no proste...Keď jeden lieta trochu mimo, druhý by mohol držať smer! “

Normálne ho rozveselím:

„To mi chceš v záhadnom preklade naznačiť, že ak žena behá  za nejakým vtákom, má chlap čakať pokiaľ pochopí, kde je sever ?! “

„Samozrejme. Prečo len uplakané ženy musia počúvať  tie hnusné rady na záchranu  manželstva?! Žiadne výčitky, otázky. Varte sviečkovú, upratujte, noste sexy košieľky s Budhovým úsmevom na perách. “

Igor neznáša reči o smutnom ženskom osude. Radšej pribrzdím rozlet.

„ Ja viem, preháňam, no musel byť taký hnusný ? Mal všelijaké úlety, ale baby to rozhodne neboli.“

 Môj muž iba sucho skonštatuje :

„ Pre nás je nevera výzva. Partia kto z koho.“

 Odkladám riady a v duchu mrmlem. Žiaľ, v tom super boji všetci prehrajú.

-----------------------

 Marta si prišla po recepty. Znudene prežúva puding a rieši nové záclony.  O láskach neláskavých ani slovo.

Chcem ju prebrať k životu a tak naivne navrhnem :

„Mali by sme niekam vypadnúť. Bez chlapov. Zbaliť decká, pár hlúpostí, vyvetrať hlavy.“

Rázne odmietne:

 „Nie, nemám čas, energiu. Lepšia nuda s vlastným mužom, než  babské jazdy, kde nakoniec vždy nariekame, že chlapi na nás kašlú.“

Jej hodnotenie  mi vyrazilo dych. Neviem, čo povedať. Opatrne našľapujem v mínovom poli.

„ A čo Andrej ?“

„Radšej nespomínaj, je to za nami“.

Ticho poskladám poháre zo stola. Všetko je „ akože “ zabudnuté. Jej i mužove úlety, pochybnosti a šialenosti na tri doby. Znovu ucapkaná bábovka domova drhne v krku.

-------------------

 V útulnej kancelárii sekretárka pripravuje podklady pre moje ťažko  zarobené peniažky. Uf!  Mám to za sebou. Termín splnený.

 Klient je vraj nadmieru spokojný. A vôbec hlavný manažér rozbehnutého projektu je neuveriteľný fešák. Galantný s dobrou figúrou. Hneď by som prijala romantickú večeru o trhových segmentoch. Ale čo ja už môžem ?!  S deťmi a Igorom na krku.

 Smutne pozriem do zrkadla.

Milá pani Hudáková, ten milosrdný čas, keď je dovolené VŠETKO, skončil. Treba si zvykať!

 Po tridsiatke začína diéta. Okrem krémešov a bravčoviny, už nie je vhodné  ožratá behať po uliciach, kašlať na robotu, pozerať po chlapských zadkoch a pravdaže aj tie iné veci ......

Radšej zoberiem zmluvy a padám von na zaslúženú cigaretku.

------------------------

Marta pomaly vyberá plachty z veľkého oranžového košíka. Riško skladá farebné kocky na ocinovej hlave. Z izby počuť smiech a výkriky. Neodolá. Vyjde  spoza dverí a tíško ich pozoruje. Sú spolu krásni. Jej muž a jej syn. Číra radosť. Zaplaví ju teplý pocit.

  Možno trochu smutná pravda je, že Andrejovi odpustí  všetko na svete, len aby zostal s nimi.  Je mu hrozne vďačná, že nemusí o neho  bojovať, prosiť. Môže zostať kráľovná. Po dlhých smutných nociach, plných výčitiek a nekonečných rečí bez konca, zakopali vojnový stav. Obaja unavení z vlastných chýb, poslušne lepia rozlámané kúsky lásky, dúfajú a veria.

Robotu už vôbec nerieši. On len chce aby bola spokojná. To je najdôležitejšie.  

  A tak sa rozhodla , že ešte zostane doma. Veď ten čas letí  neuveriteľne rýchlo. Ak nepríde doba ľadová, alebo nebude mať desať detí,/ temer rovnaká pravdepodobnosť/, strávi nad počítačom celé roky. Niet kam utekať.

Čo bude o mesiac, o rok, nikto netuší.

 ----------------------

Igor nadšene krája ďalšiu knedľu a pritom veselo rozoberá moje pracovné úspechy:

„ Predstav si, že sám veľký Podmanický (môj tajný erotický sen ) uvažuje o  pracovnej ponuke pre  tvoju šikovnú hlavičku. Čo ty na to?“

Usilovne zbieram zo stola omrvinky, ako pravá sliepočka domáca a mlčím. Dobre viem, že bez toho malého pracovného výletu medzi ľudí už začnem kotkodákať. Ale pravidelná robota, dve malé deti, muž, domácnosť.... To zas až taká budovateľka, byť nemusím.

Manžel melie spokojne ďalej. Láka ho predstava, že domáci rozpočet budeme znovu ťahať dvaja. Žiadne obavy iba plné bruchá. Fuj!

„ Nechcem ťa do ničoho tlačiť, ale tipujem že máš dva mesiace na rozmyslenie. Pracovná doba samozrejme voľná a bonusy z predaja. Veď mama celkom funguje, malí sú v pohode. “

  Ešte pridá do debaty rýchlu pusu a uteká do roboty.

Nervózne pobehujem po kuchyni a triedim v hlave argumenty. Večné pre a proti.  Keď zalejem pokojnú kávu musím priznať farbu. Na tej práci ma najviac láka pán Podmanický.  Som ja, ale hlúpa, nadržaná koza!

------------------------------

Je béžový večer neskorého leta. Detičky zalezené v izbe pozerajú nové knižky. Marta chlipká tichý lipový čaj a rozpráva:

„Andrej je fakt zlatý, pomáha s malým. Dúfam, že to nejako ustojíme. Som zatiaľ doma. “  

 „  A budeš naozaj spokojná ?!

 Nečakane zvážnie :

„  A čo ja viem?! Keď som nadšene fičala v práci, v boku ma pichala výčitka, že zanedbávam syna. No stačí hodina na pieskovisku a mám všetky chlpy v pozore ! Som bezradná, rozpoltená osôbka. Pomóc! “

 Pridá mi med do čaju a pichne, ako včielka:

„A vôbec, čo  budeš robiť ty, marketingová hviezda?! Určite po večeroch nesnívaš o recepte na lekvár. Igor sa pochválil, že na prezentácii boli všetci z teba hotoví!  Dokážeš teraz spokojne sedieť doma a pozerať na šance, ktoré využije niekto iný?! Menej schopný, ale bez rodiny ?! “

 Sucho preglgnem.

„No veď práve. Som rozhodnutá za určitých, pre mňa veľmi luxusných podmienok, pokračovať v pracovnom procese. Ešte treba doladiť pár detailov.“

Marta s vážnou tvárou počúva moje tlačové vyhlásenie, vyjedá nutelu a pritom  filozofuje:

„ Dáška, vieš kde je problém?! Chýbajú nám gény pre nevyriešené otázky. Sme príliš zodpovedné.  Musíme vedieť VŠETKO , HNEĎ a NAVŽDY.

  Pozri na našich chlapov!

Myslíš, že Igor, pozerá  dve noci do steny, aby zistil, čo, ako?! Ani omylom. Keď nevie, jednoducho počká. No a Andrejove heslo: „treba to nechať vyhniť“ hovorí samo za seba.

 Za to my staré kravy, sme presvedčené , že musíme stále fungovať ! Zapojené v sieti , na dupané perpetuum mobile. NEVIEM považujeme za nálepku vlastnej neschopnosti! 

Monológ skončil. A mne došlo, že sme skrátka odsúdené žiť na dve doby. Stále dokola. Práca, rodina, práca, rodina. Preskakovať so zručnosťou cvičených opičiek, pokiaľ nepreskočí nám. Občas prejsť na jednu, občas na druhú stranu ihriska. Dať gól a zároveň stáť v bránke.

Nalejem víno a hodím prípitok:

„Veci dopadli, ako dopadli. Tak nech  šliapeme!“

------------------------

Prešlo pár týždňov a svet bol naruby. Zdesená čítam správu od Marty.

 „ Rodinný krb vyhorel. Andrejova servírka je tehotná. Hnusná mrcha !!! “

Ďalší  smutný piatok Marienka spadne na bicykli tak nešťastne ,že  komplikovaná zlomenina pochová na dlhý čas moje pracovné sny. Veľmi rýchlo meníme dresy a život na dve doby pokračuje.....