CHLAP

 

Pomaly krútim obrúčkou na prste. Je tenučká a krehká. Miloš mi ju kúpil, práve tak samozrejme, ako koberec na chodbu, alebo údené koleno do kapusty.

 Jednoducho päť rokov voľnej lásky stačí. Vlastne, ja som chcela tiež. Byť pani tá a tá. Zasnúbenie prebehlo ako veselá rozcvička  pred budúcim  svadobným finišom.

Teraz je už po všetkom, ale napodiv žiadnu veľkú radosť necítim. Skôr zvláštnu úzkosť niekde, niekedy... Ani neviem prečo.

No také to pátranie v duši, nie je moja obľúbená disciplína. Výsledok býva často  biedny. Kopa hlúpych otázok, zatočených do kruhu, ako slučka okolo krku.

Robota je lepší spoločník. Predstavuje realitu s jasným smerom, ktorá ma neskutočne baví. Aj teraz mám na stole projekt stokrát zaujímavejší , než budúca svadba.

Nový turistický penzión na Liptove, chce od našej firmy kompletný marketing. Musím vidieť všetko. Stavbu, lokalitu, majiteľa. Potom spravím podklady. Aspoň  vypadnem na pár dní a možno cestou pochopím, prečo ma stále svrbí, ten zlatý krúžok na ruke.

Miloš súhlasil. Nakoniec, prečo nie. Veď idem pracovať. Dôležité zákazky vždy  riešime spolu v tíme a on si cení moje názory.  

---------------

Ráno už fičím po diaľnici na sever. Priznávam, že to nekonečné ospevovanie našej prírody moc nemusím. Akoby inde, ani stromy nerástli. No keď po troch hodinách zaparkujem rovno pod jedľou, čo má šišky určite v nebi, som úplne mimo z toľkej krásy.

 Aj samotný penzión je naozaj vydarená stavba. Žiadna supermoderná hrôza.  Postavený z dreva, v slnečnom úbočí, perfektne zasadený do okolia. Chránený nádhernými stromami.    

 Všetko tu ešte vonia novotou. Medzi rozťahanými káblami pobehuje partia dedinských chlapov. Presne tie, dnes už veľmi vzácne typy, čo vedia urobiť všetko a hneď. Bez frflania.

 Jeden z nich, ma  vedie do apartmán na poschodí.

„Daniel príde večer, máte hore pripravenú izbu.“

Veľká posteľ vonia čistými perinami, v kuchynke na stole je nachystaný syr, slaninka, čerstvý chlieb.  Otvorím dvere na maličký balkónik a zhlboka vydýchnem.  Tomu hovorím príjemný štart!

------------------

Po sprche a sladkej káve začínam pracovať. Pomaly prechádzam celý objekt. Rozmýšľam nad typom ideálneho zákazníka, spôsobmi komunikácie. V duchu vymýšľam koncept ubytovania, servisu, jedla, interiéru. Všetky detaily skladám, ako sklíčka v mozaike do harmonického celku.

Keď večer začnem ťukať prvé čísla, na dvere zaklope pán majiteľ. Osobne, v plnej kráse. Musím uznať, nevyzerá zle. Taký ten viac, ako iba zachovalý štyridsiatnik. Obzerá si ma rovnako, ako ja voňavú  klobásu na tanieri. Viem, že je výborná, ale radšej odolám.

„Dobrý večer, ak dovolíte... Daniel Korytár.“

Miesto bratskej pravice nahodí zdvorilý úklon. Jeho  galantné spôsoby ma trochu zaskočia. Tu som ich rozhodne nečakala.  Aj ten nechutne  sebavedomý pohľad vie maskovať  dobrou výchovou. Určite žil niekde mimo, nášho milého Slovenska.

Navrhnem  mu tykanie a on obradne vytiahne šampus. Trochu nervózna čakám trápne lepkavé reči pri nočnej oblohe. Zásadný omyl.

Bez mihnutia oka nasadí krutý profesionálny tón. Z počítača  vytiahne  podrobný biznis plán, rozpracovaný do poslednej vidličky. Ťažko vzdychnem. Zas jeden chlap, čo vie všetko najlepšie!

 No radšej iba diplomaticky poznamenám:

„ Dúfam, že náš pohľad na vec bude prínosom.“

„Určite, áno. Zajtra, okolo deviatej to preberieme.“

 Vôbec nečaká na môj súhlas. Len sebaisto odkráča preč.  A ja, ako poslušná žiačka poctivo preberám  jeho podklady.  Keď po polnoci pijem ďalší horký čaj,  som už úplne vytočená, z vlastnej hlúposti.

Vôbec neviem, prečo zo seba robím takú snaživú kravu? Veď termín na zmluve je veľmi príjemný : po vzájomnej dohode, podľa aktuálnej potreby.

------------------------

Ráno, okolo ôsmej ma budia prví robotníci. Už aj tak nezaspím, radšej idem von prevetrať hlavu.  Daniel prichádza presne a vyzerá neskutočne dobre. Nervózne točím obrúčkou.

„Poď, preveziem ťa po športovom chodníku. Vieš mám v hlave taký koncept pre rodiny. Drevené náradie, lanový park, zábavné dráhy.“

Vôbec nenamietam. Poslušne docupitám k autu a cestou pozorne počúvam, čo kde a kedy.  Po chvíli mi v hlave zabliká  kontrolka. Prečo tu na všetko prikyvujem, ako hlúpe teľa?!

Na obed vytiahne kuchárka z marinády obrie rezne. Sú fantastické. Mám v ústach chuť nedeľného obeda u starej mamy.

Po káve začnem s vlastnou prezentáciou. Načrtnem len základné predstavy, ktoré je nutné korigovať spolu s klientom. Počúva a zbytočne nekomentuje. Vie úplne presne, čo chce. Drží odstup, štýlom vojaka v nebezpečnej zóne, sústredený na každú maličkosť.

 Vnímam jeho gestá, pohyby, prenikavé tmavé oči, ktoré sa nemýlia. Má v sebe istotu víťaza. Je neskutočne  príťažlivý a ešte k tomu voňavý. Dominantný samec v bielych nežných rukavičkách. Neodolateľná kombinácia!

Prejde pár minút a on hneď zavetrí, že balíček služieb ma momentálne príliš netrápi.

„ Pokojne  môžeme pokračovať zajtra .“

Navrhne slušne, bez ironických poznámok. Nervózne  čarbem po papieri.

„ Prepáč, trochu mi ušli myšlienky. Nechcem ťa zdržovať.“

Urputne držím  biznis formu.

„ Mám dosť času na všetko, čo chcem.“

Hovorí pokojne, bez stopy pochybnosti. Ten preklad je jasný. Určite aj robí vždy len to čo chce! 

Ticho pípnem s očami prilepenými k zemi:

„Tak zajtra...“

V duchu prosím čas, aby mi pomohol nájsť stratenú  rovnováhu. 

----------------

Večer volám Milošovi. Chcem počuť, ako mu strašne chýbam. A že musím prísť hneď domov, najlepšie včera.  Určite už mám hromadu podkladov, ktoré v pohode spracujem aj doma. 

No on ma miesto lásky zasype  biznisom.

„ Miláčik ten Korytár zaplatil celú pred faktúru. Hneď. A vraj stavia aj hotel. Keď bude s nami spokojný máme super biznis! “

Moje smutné ticho ignoruje.  Ďalej nadšene melie:

 „Som presvedčený,  že práve ty to najlepšie zvládneš. Ak bude treba, pokojne zostaň pár dní navyše. On zaplatil oveľa viac, ako sme čakali.“

Zmätená, rýchlo vypnem telefón. Akože stratený signál. V tme mi zasvieti od Miloša na rozlúčku správička plná srdiečok. Pre istotu, aby som náhodou nepochybovala o jeho láske. Sklamane zaleziem do postele a čakám na pekné  sny.  

----------------------

Na druhý deň pracujem do úmoru. Najlepší liek na rozhádzané myšlienky. A mám aj trochu šťastia, pán majiteľ nečakane odišiel na celé dva dni.

Fajn, lepšiu správu nepoznám. Ak vyhodím zbytočnosti, pozajtra mu nechám  celý projekt na stole a zmiznem. Nech si hovorí kto chce, čo chce. Ide predsa o môj pokojný spánok.

Večer už vidím čísla naopak. Chcem trochu rozhýbať  stuhnuté telo. Vyrazím von. Stačí pár minút rýchlej chôdze a som v hustom lese. Zhlboka dýcham. Raz-dva. Kyslík dokonale čistí hlavu a ja si musím priznať farbu. Daniel ma úplne pobláznil!

No čo, prsteň na ruke predsa neznamená, že všetci okolo zmutujú  do nepohlavných bytostí. Proste, ak celý život nebudem kysnúť niekde v kuchyni, občas stretnem hriešne príťažlivého chlapa. To je celé. Je zbytočné  z toho vyrábať hlúpe tajničky !

Hĺbková analýza problému vždy pomôže. Ešte urobím pár dýchacích cvičení a spokojne bežím naspäť do penziónu.

-------------------- 

V izbe otvorím fľašku vína a rozmýšľam aký je milenec. Mám totiž tajný manuál. Vždy, keď som z nejakého chlapa na mäkko, začnem premietať v hlave  vlastný  erotický film . On v hlavnej úlohe, kde urobí všetko.  Ale ÚPLNE VŠETKO.

Potom príbeh skončí a túžby zmiznú, ako pena z lacného piva. Skvelá metóda na zachovanie vernosti,  rokmi preverená , vyskúšaná.

 A tak začnem snívať. Bez obmedzenia. No práve uprostred toho nádherného deja  počujem naliehavé zaklopanie.

  Daniel stojí na chodbe. Bez výstrahy, ma doslovne preskenuje pohľadom. V sekunde vie, bez najmenšej  pochybnosti, čo mám v hlave. S neskutočným úsmevom ma nežne pohladí :

„Urobím všetko, ale ÚPLNE VŠETKO na čo myslíš ! “

Napoly rozpustená zaklipkám očami. Preboha! ON VIE ! Drží ma pevne a pritom tááák  jemne. Som bomba pred výbuchom a on najlepší pyrotechnik . Nasilu krútim hlavou, ale telo slintá, ako pes za piškótou.

Vôbec neviem čo sa deje. Lietam bez zábran  na inej planéte, kde moje odvážne porno sny pripomínajú nesmelý seriál pre dôchodcov.

-----------------

 Tá neuveriteľná noc trvá snáď iba pár sekúnd. Neúprosné ráno svieti za oknom. Mám strach otvoriť oči, dýchať, znovu fungovať.

Nežne mi šepká do vlasov:

„ Vážená dáma, ste naozaj hviezda.“

Rada uverím. Telom mi prejde krásny pocit, že práve ja som tá kráľovná.  Jediná, najkrajšia.

Vstane a za chvíľu donesie sladkú kávu.  Sedí pri mne pokojne a samozrejme.  Muž a žena. Dva dieliky sveta. Mám v sebe súhlas. Prirodzený, s vôňou dažďa, čo klopká na okno.

-----------------

 Celý deň som prespala a on sa celý deň ani neukázal! Bez vysvetlenia. To má byť akože čo ?!  Nervózne behám po izbe a snaživo lepím dokopy celý projekt. Stále kontrolujem telefón a mail. Nájdem iba hlúpe poznámky od Miloša. Vraj nezabudni na to, pripomeň toto!  Fakt zúrim do biela.

 Chlapi čo robia okolo, ma ignorujú. Som pre nich iba nejaká  hlúpa fena, ktorá nestojí za pozornosť.

Musím priznať, na obzore žiadne sexuálne vytriezvenie nevidím. Milovanie s ním bolo nádherné a dokonale  šialené. Stačí malá spomienka a telom mi prejde nečakaná  vlna vzrušenia. Preboha , som to vôbec ja?!

 Rázne vstanem a vypnem počítač. No a čo ?! Ešte stále  môžem celú zákazku posunúť kolegovi. Nájsť tisíc výhovoriek, prečo to nedokončím , práve ja. Nič ľahšie.

 Všetko vymažem z hlavy. Vyčistím dušu aj telo. Dokonalé delete. A z môjho úletu bude za pár rokov, len pikantná spomienka pre babské kávičky.

Neprejde hodina a sama seba presvedčím,  že  práve tento plán je jediný správny.

------------------

Ráno až takým prehnaným optimizmom, rozhodne netrpím. Ten skvelý nápad, akosi cez noc stratil lesk.  Keď znovu a znovu pletiem čísla, viem, že je zle. Super ženu, čo má všetko pod kontrolou , jednoducho nedám. Ani omylom. Miesto kalkulácii vidím Danielov zadok a hnusne hriešne oči!

 On je ďalej nezvestný. Keď večer rezignovane do seba lejem slivovicu s divným čajom túžim spať aspoň sto rokov.

Nemám nárok. Príde nečakane  v noci a ja znovu a znovu  spolu s ním, padám hlboko a hlboko do neba. Ráno spokojne oznámi:

„ Asi trochu pomiešame naše životy.“

Moju obrúčku, názory, pocity a tisíc iných drobností  vôbec nerieši.

„Teraz som s tebou JA.“

 Tá veta je  pre neho jediná správna odpoveď. 

 Pozerám úplne bezradná. On vie všetko, ja absolútne nič.

 Nervózne odkašlem a skúšam opatrne našľapovať okolo nebezpečného územia.

„Dobre, ale predsa aj ty máš nejaké záväzky. “

„Mal som“.

  Bodka a ticho.

  Jeho pokojná istota ma strašne priťahuje. Prvýkrát v živote mám pocit, že  nemusím byť skvelá a dokonalá.  Partnerka, priateľka, milenka, kolegyňa. Som iba  JEHO ŽENA. To stačí.

„Poď ukážem ti náš dom.“

 Napoly omráčená sadnem do auta. Zastaví  pri nádhernej vilke na kraji dediny. Je presne taká o akej roky tajne snívam. Že si ju raz postavím, spolu s Milošom.

 Nie som schopná slova. Starostlivo poskladané kocky môjho  vlastného života sú  rozmetané po všetkých kútoch.

„ Chcem byť sama.“

Poviem zúfalým hlasom. Bez jedinej otázky ma zavezie  naspäť do penziónu.

 „ A večer niekam vyrazíme. Musíme osláviť, že SME“.

Hovorí veselo  namiesto rozlúčky.

-------------

Rozpadnutá na dve polovice klesnem na posteľ. Automaticky začnem listovať pohodený časopis.  Z lesklého papiera hľadia na mňa krásne a úspešné ženy. Tie, ktoré nemali strach začať znovu a žiť svoje sny. Na plný plyn.

 Ale veď ja som predsa jedna z nich! Odvážna, bez predsudkov!

 Čo keď je rovnocenný partnerský vzťah  jeden ťažký omyl! Byť pre muža LEN ŽENOU je predsa krásne!  

Možno práve Daniel je šanca, ktorú život ponúkne len raz. Na chvíľu a s výkričníkom. Aj takto sa dá. Pozri!

Viem, že práve on je ten chlap o ktorom ženy snívajú, keď prekračujú manžela pred televízorom a v hlave píšu dlhé zoznamy kto, kedy, čo.

 Dokonalý dominantný samec, ktorý sa vie postarať.  Nie nejaký krčmový primitív čo považuje ženu za domácu handru.

Rozhodne vstanem. Musím TO skúsiť. Byť s ním, aspoň na chvíľu... Nakoniec, spiatočku  môžem hodiť kedykoľvek!

Vypnem v hlave zlé otázky a volám Danielovi:

„ Chcem  s tebou večer osláviť , že SME.“

------------------------

Splašene pobehujem okolo zrkadla.  Robím, čo môžem. Chcem byť  krásna, najkrajšia. Pre  neho.

Príde presne a s obdivom zahvízda nad výsledkom môjho kozmetického úsilia.

„ Jednoducho nádherná.“ 

Cestou do mesta ešte zabočí domov:

„  Zoberiem nejaké kufre.“

Otvára auto, nakladá tašky. Luxusné a krásne. Stručne okomentuje môj spýtavý pohľad.

„Veci bývalej  ženy. Kúpil som jej byt.“

Ťažko vzdychnem, minulosť je predsa za nami a ja nie som  trápne zvedavá. No aj tak  nedokážem prehltnúť otázku.

„A kde je teraz ? “

 „ V pôrodnici.“

„ No počkaj to akože....“

Bez zaváhania  preruší moje vydesené koktanie: 

 „ Áno, mám syna.“

Nemôžem dýchať!  Daniel mi práve prepichol dušu, ako balón.  Nič nevnímam . Neviem kde sme, čo jeme, čo hovorí. Proste nič.  Súkromný koniec sveta a čierna tma všade naokolo. 

Lejem do seba koňaky a som úplne triezva. Trpezlivo  ma pozoruje, ako nejaké smiešne, vystrašené zvieratko. 

„ To chce len trochu času. Zvykneš si.“

Kývnem hlavou:

„ Áno, ale teraz.... Som strašne unavená.. “

Galantne mi pobozká ruku a zavolá taxík.

------------------

V penzióne automaticky zamierim pod sprchu. Trasiem sa odporom pri spomienke na jeho dotyky, milovanie.

Keď fajčím piatu cigaretu sama sebe nadávam do naivných kráv.  Preboha, čo som  čakala?!  Veď alfa samce šíria svoje semeno a idú ďalej. Stačí prelistovať pár strán z biológie.

Túžim urobiť strašnú scénu a prekliať ho na štyri pokolenia. Určite už niečo podobné zažil. Ale ja som veľké dievča a viem , že súdiť bude niekto iný.

Nakoniec vleziem do postele. Napodiv v pokoji a v mieri zaspím.

Skoro ráno pobalím veci a odídem. Na stole nechám projekt a faktúru. Poriadne mastnú. Ako dôkaz, že stále  viem , kde je sever. Napriek jeho penisu. 

Rozmočené slzy a dážď kvília za stieračmi. Idem späť na zem, pobyt na planéte super chlapov  chvalabohu skončil.