JA

 

  Som jednoducho slečna úspešná. Často spomínam na babku, bývalú učiteľku a jej nedeľné kávičky s priateľkami. Miešala opatrne šľahačku striebornou lyžičkou a s bezchybnou výslovnosťou opakovala:

„ Naša Sonička má úžasný potenciál!“

 Prítomné dámy uznanlivo prikyvovali. Samozrejme, v šiestich rokoch, som ešte celkom netušila čo TO presne znamená, ale bolo nad slnko  jasné, že všetky tie zlaté a roztomilé dievčatká okolo mi nesiahajú ani po členky!  

Neviem kto a kedy prišiel s myšlienkou, že rodičia svojimi očakávaniami vyrábajú deťom traumy na celý život.  Mne naopak ich túžby a plány dávali krídla.

Bez najmenšieho problému som skvele fungovala.  Najlepšia žiačka, výborná študentka, úspešná všade a vo všetkom. Kultúra a šport namiešané v správnom pomere.  Aj moje priateľstvá pripomínali premyslené sociálne siete. S kým, kedy, ako a hlavne prečo...

Večer v posteli mi žiadny krásavec nekazil spánok. Mne na lásku stačil môj vlastný, skvele ovládaný ľudský stroj. Jednoducho JA.

------------------

Tento rok skončím vysokú školu, bez pochyby s červeným diplomom. Čaká ma prestížne miesto v zahraničnom obchode. Ako ináč. 

Ružovú budúcnosť mi kazí malý mráčik. Súrne potrebujem manžela. Teraz je ten správny čas. Keď začnem pracovať na kariére už nebude kedy. Single život je síce pohodlný, ale má svoje mínusy.

 Telo sex potrebuje. Treba ho mať k dispozícii bez rizika.  Pohodlne, doma.

 A okrem toho, v našej milej krajine, bez vlastného muža máš všade mínusové body. Na pieskovisku aj v dozornej rade.  A reálne, ženská emancipácia do hláv tak skoro  nedorazí.

 Mám vyhliadnutého Ivana, z vedľajšieho krúžku. Zo solídnej rodiny, pekný, inteligentný a pracovitý. Jednoducho dobrá voľba.

 Peniaze nepotrebujem. Moji rodičia sa chvalabohu  postarali na tri generácie dopredu.

Zatiaľ je zadaný.  O svadbe neviem, ale s frajerkou už zháňajú spoločné bývanie.  To je bod k dobru.  Chlap, ktorý má pri sebe nejaký rôčik slušné dievča je už aspoň trochu  zušľachtený materiál. Nič horšie, ako nejaký večne opustený  intelektuál!

-------------------

 Celé dni mi práve ON bzučí v hlave. Je najvyšší čas spustiť svadobnú operáciu!

 Mám svoj overený postup, ako chytať ľudí do siete. Nič extra zložité,  možno  lákať ryby na udicu je väčší problém.

 Prvý nevyhnutný krok je  zozbierať dostupné  informácie. Všetky. Kde chodil do školy, kam na prázdniny. Kamaráti,  šport, hudba, politika. Obľúbená krčma, alkohol. Baby, ktoré miloval. Život o akom sníva...

Zistiť ich, je napodiv celkom ľahké.  Ak ste ochotní  POČÚVAŤ, vždy rýchlo nájdete niekoho, kto bude rád ROZPRÁVAŤ. Spolužiak zo strednej, náhodní známi, opustené lásky, kamaráti zo sídliska... Rečou mojej babky, ľudí ako čečiny.

Zozbierané dáta ľahko vyhodnotí moja šikovná hlavička. Skromne priznávam. Nerobí chyby.

Ľudia občas  naivne veria, že stačí ísť spolu na pivo, hodiť reč a hneď vieme s kým máme tú česť. Dokonale hlúpa predstava ! Akoby slová niečo znamenali!

Pravda je, že iba holé fakty, ako kosti poskladajú človeka.

Až potom začnem pracovať na zložitom  scenári, akože náhodných vzájomných stretnutí. Treba ich premyslieť do posledného detailu.  Príbeh, osoby, kulisy.

Ďalší krok je  zásadný.  Ivan musí presne pochopiť, čo mu JA ponúkam  a čo za to JA chcem.  Jednoduchý  princíp má dať- dal, spoľahlivo funguje stáročia.

Som presvedčená, že ON  nemá šancu odolať !  Pekná, bohatá, inteligentná, bez zbytočných nárokov a trápnej romantiky. No nekúp to !

----------------

 Niektoré prednášky mám spoločné s Ivanovou Jankou. Dnes končíme o desiatej. Viem celkom presne, že polhodinku  bude sedieť na káve a čakať na svojho miláčika. Prečo nevyužiť príležitosť?! 

„Ahoj Jani, máš voľné ?“

 Unavene sadám na vedľajšiu stoličku.

 Zvedavo pozerá a čaká čo zo mňa vypadne. Unavene prehodím:

„ Mala som na ruke super byt, ale len dve izby a ešte k tomu v Dúbravke. Už som z toho na prášky. “

 Mám zistené, že Janka sníva presne o takom niečom na Ivanovom ramene. 

„Naozaj?!“

Pokojne čakám kedy spapá návnadu. Nervózne žmolí papier v ruke:

  „No vieš ,niečo podobné zháňam..“   

 „ Žiadny problém, ak chceš dohodnem ti obhliadku.“

Pre istotu ťukám do mobilu aj Ivanove číslo. Keby niečo.

Keď príde, nadšene mu opisuje náš rozhovor. Pozorne počúva a prekvapene pozerá prísnym pohľadom. Nenechám sa znechutiť a vykúzlim nevinný  úsmev. 

----------------------

O pár dní, volám Janke presne vtedy, keď sedí na cviku s jedným opočlovekom, pri ktorom nikto neriskne ani pípnutie SMS, nie to nejaký hovor. A tak „musím“ zavolať Ivanovi.

„Ahoj. Janka nedvíha a teraz mám kľúč od toho bytu. Čakám v bufete.“

 Cvak. Nepotrebujem jeho súhlas. Viem na minútu presne, že má práve voľno medzi cvičeniami a nemôže si dovoliť  odmietnuť. Ak veciam a ľuďom dáte správny impulz, všetko začne ísť určeným smerom.

 Čakám ho, oblečená presne podľa jeho vkusu s úsmevom poslušnej sliepočky. 

„Čau, tak ideme ?“

Hovorí otrávene,  akoby ho čakala nejaká  nepríjemná povinnosť.

 Prikývnem a cupitám za ním.

 Moje súkromné  sociálne siete spoľahlivo za pracovali. Kamarát z realitky mi dal kľúč od voľného bytu, ktorý momentálne predáva.

Nasadám do jeho rozheganej škodovky. Ale najprv nenápadne hľadám okuliare v mojej novučičkej fordke. Len tak, bez poznámok. Aby videl.

Mlčky prechádzame mestom. V duchu snívam o našej spoločnej budúcnosti. Sedím čo najbližšie a pozorujem jeho štíhle ruky, cítim mierne korenistú voňavku. Nič extra, ale má vkus.

 Nie som žiadna šamanka, ale veci medzi nebom a zemou fungujú, tak prečo ich  nevyužiť?!   Je veľmi dôležité mať nastavenú hlavu na budúcnosť, ktorú chceme. Sen vyšperkovať v hlave do najmenších podrobností. Urobiť z neho jasnú predstavu, dokonalý plán.  A tak privieram oči a vidím ho vedľa seba v elegantnom obleku, v luxusnom aute, cestou k našej peknej vilke na dobrej adrese...

„Kde mám zabočiť ? “

Môj budúci manžel ma drsne vráti do reality.  Trochu zalovím v pamäti. Zastaneme v bočnej uličke. Kráčame cez park plný kočíkov a mamičiek. Niektoré veselé, primerane rozkysnuté oblizujú vypadnuté cumle. Iné vystresované ziapu, horšie než  v džungli.  Ivan ich  nenápadne pozoruje, možno rozmýšľa aká mamička bude Janka.  

 Dobre viem, že tento byt je pre nich príliš veľký. Ivan pomaly prechádza pekne zariadenými izbami. Mlčí a ja ďalej snívam svoj manželský sen.

 Bože ,on je fakt sexy.... Ramená, boky. Milovanie cudzích v cudzom byte. Možno by nebolo, až také ťažké ho presvedčiť. Viem, že verný už dávno bol. V minulom storočí. Pri prvej láske. Ale to by nebol dobrý začiatok.  Disciplinovane hodím spiatočku a neutrálny tón. 

„ No čo povieš, zbaví, nie? “

 Mykne plecom a urputne  pozerá do zeme.  Jeho podvedomie tuší na čo myslím.  

 „Ďakujem za pomoc, keby niečo, zavolám.“

  Vstáva a je presvedčený, že práve odpískal našu krátku obchodnú známosť.

---------------------

Ale ja nie som obyčajná šedá myš, čo zmizne v diere. Večer s pohárom vína  bilancujem prvú etapu môjho snaženia. Musím priznať scenár č. 1vyšiel presne podľa plánu ! 

Bez zaváhania a úspešne som prešla  z kategórie anonymná spolužiačka do kategórie „ fajn známa“, ktorá môže všeličo vybaviť .

 Nespím na vavrínoch a systematicky pokračujem.  Na koncerte „jeho kapely“ prekvapene  kývne na pozdrav. Trochu zalapá po dychu ,keď ma nájde pri bare v obľúbenej krčme. Za to na volejbale smečuje proti mne bez zbytočného váhania !   

Jednoducho som všade tam, kde on funguje roky. Ale pozor! Žiadna stíhačka ! Prichádzam vždy so šarmantným sprievodom a JEHO zásadne viac menej ignorujem.

 Zatiaľ nič netuší, ale kruh okolo neho je čoraz menší. Už  dávno  nie sme iba obyčajní známi.  Trávime spolu kopu času na rovnakých miestach s rovnakými ľuďmi.  Faktický výsledok  je, že máme spoločné zážitky a tým pádom trochu spoločný život.

No, aby som nezabudla ! Mám dokonale zmapované o akej žene sníva. A ja som presne taká...

---------------------- 

 Dnes večer pôjde do tuhého. Kamarátka robí letný žúr  pre fajnovejšiu spoločnosť. A ja tam chcem ísť s ním...

Možno trochu riskujem, ale všetko  je pripravené do najmenšieho detailu. Maroš, môj skoro pokrvný brat mi sľúbil pomoc.

My dvaja si totiž , v prípade potreby poskytujeme,  také trochu zvláštne personálne služby.

Oboch nás neskutočne baví manipulovať ľudí a miešať osudy.    

 Dnešný scenár je jasný.  Maroš stiahne nič netušiaceho  Ivana na pohárik. Je  presne  tak zúfalý, že ho jednoducho  nemôže odmietnuť. Každý má predsa občas hnusný deň, ktorý treba  spláchnuť.

 Ja zatiaľ netrpezlivo prešľapujem v dohodnutom  bare. Sama a nedočkavá. Už pomaly začnem obhrýzať štýlové hodinky, keď konečne zbadám ich váhavé kroky.

„ Jej  Sonička čo ty tu ?!“

Maroš , naoko  prekvapený, mieri ku mne s nadšeným úsmevom. Bez váhania  objedná pitie a začne mlieť o všetkých hrôzach, čo dnes zažil.

Ivan trochu znudene  krúti pohárom a mlčí.  Jeho Janka išla na víkend domov / zistené a preverené / a on možno práve rozmýšľa, čo v piatok večer podnikne.

 Vyzerá  viac, než dobre !  Preboha nesmiem stratiť hlavu. Láska by bola katastrofa!

„ A vôbec kam máš dnes namierené, slečna nebezpečná?“

 Marošova, vopred dohodnutá otázka ma okamžite  preberie:

 „Ale , volala Inka.  Pred týždňom jej skončil v Londýne semester, tak plná energie dnes organizuje znovu nájdených  priateľov.“

 „ Moja Inka –Tinka je doma. No super, ideme s tebou! “

 Hrá ďalej našu naplánovanú hru, ako o život . Jeho nasadenie je podozrivé.  Normálne začnem  rozmýšľať čo bude chcieť na revanš.

 „ Jéj to by bolo fajn.“

  Pípnem nevinne s prosebnými očami. Pritom v duchu zaklínam všetky bohyne,  aby stáli na mojej strane. Bola by som schopná zarezať a obetovať posledné teľa pre tento večer.

  „ Jasné, balíme !“

Rozhodne hodí peniaze na stôl  a  vykročí. Ivan stále naháňa kocku ľadu v pohári. V hlave mi ťukajú nekonečné sekundy.  

HURÁ!!!  Konečne aj on váhavo vstáva !  Nechýba veľa a od radosti vzlietnem!  

Parkujem vo vedľajšej ulici. V aute rýchlo zapnem prehrávač,  vychvaľujem kapelu , pospevujem. Len preboha žiadne zbytočné otázky.  Nesmiem mu  dať  možnosť, vymyslieť  nejakú sprostú výhovorku a zmiznúť.

Konečne dorazíme. Presvietená pekná terasa je plná hostí. Viac menej uzavretá partia. Nie sme síce žiadna „zlatá mládež“, ale brigádu vo voľnom čase určite nikto nehľadá.  

Rýchlo s Ivanom  zamierim k biliardovému stolu. Mám zistené , že tágo miluje. Chcem mať istotu, aby hneď nezdrhol.   

Keď začne hrať, s úľavou padám do kresla. Súrne potrebujem pauzu. Dýcham pomaly a zhlboka. Prvá kríza je zvládnutá. Sama som prekvapená, ako veľmi CHCEM.

Maroš uznanlivo dvíha palec. O chvíľu sa nenápadne stratí. 

 Beriem do ruky cinzano a naoko pozorne  počúvam hromadu noviniek a klebiet z môjho milého, povrchného sveta. Je sladko ružový a bezstarostný. Dobre viem, že  naokolo prevládajú aj  iné farby. Smutné a plné bolesti.

Čo s tým, keď každý máme svoje karty na stole. No ja  odmietam cítiť vinu za dobrý osud. Veselo pokračujem v povinnom priateľskom nadšení. Akí sme všetci zase krásni, šikovní a úspešní.

 Ivan prišiel so mnou, preto  každý automaticky predpokladá ,že k sebe aj patríme. Zásadne nič nevysvetľujem.

 Čas uteká, príjemná hudba a dobré pitie je osvedčená kombinácia.  Tma láskavo balí svet  do zvláštneho bez času. Zrazu nič netreba hneď.

 Môj budúci manžel premyslene triafa do tých pekných farebných gúľ. Nastaví ideálnu dráhu do cieľa a potom stačí len „ ťuk“. Presne , ako v živote.

 Pozerám na jeho sústredenú tvár.  Zdvihne oči a zachytí môj pohľad. Je to sekunda, okamih a ja viem, že ON vie. Všetko  chápe. JA som jeho vstupenka  do lepšieho sveta. Ešte nevie čo s ňou urobí. Nie je hlúpy, dobre vie,  že každé predstavenie niečo stojí. Nevadí, mám času dosť, som trpezlivá.

O chvíľu  nenápadne prehodím:

 „ Ináč ďakujem za spoločnosť, fakt ... To vieš  Maroš zas niekoho opaľuje. Veď ho poznáš... “ 

 Úloha kladného hrdinu mu pristane :

„ Nevadí, v pohode. “

 Trochu pomotaný dodá:

„ Ešte niečo mám, už musím ísť...“

„ Jasné, aj tak som rada...“

 Vďačne súhlasím a tvárim sa, akoby kvôli mne  práve zabil  sedemhlavého draka. 

 Keď odíde, spokojne do seba hodím veľkú vodku.  Na víťazstvo. Prvý polčas  totiž vyhrávam vysoko na body.

Možno nič netuší, ale jeho podvedomie už usilovne pracuje.  Keď prídu horšie časy,  v hlave mu nabehne moja tvár, spojená s lákavou ponukou pohodlného života.

 A diablik zašepká :

 „ Aj takto by si mohol! “

-----------------

 Prejde pár dní a ja Ivana snaživo ignorujem. Scenár manipulácie nepozná  výnimky.  Každá chytená obeť  musí mať čo najdlhšie  falošný pocit slobody. Veriť, že ona sama  rozhoduje o svojom živote. Cha! Naivná hlúposť!  Moja biliardová guľa už naplno fičí určeným smerom.

Pritom usilovne ďalej pracujem. Akcia „ spoločná party s Ivanom“ dostane najlepšiu reklamu. Vianočný eurotel je slabý odvar ! Rozjarené fotky, nenápadné poznámky, klebetné kávičky.  

 Zajtra určite pozvem  na zákusok  Jankine kamarátky. Budú zásobené podrobnosťami, aby mohli znepokojené informovať.... Čo keď ten tvoj?!

Nie je  nič horšie na dobrý spánok, ako starostlivé priateľky!

Za dverami je predĺžený víkend. Ivana stretnem na chodbe. Akože náhodou.  Trochu pokecáme čo s voľnými dňami. Mňa čaká skvostná Barcelona,  on odchádza k Jankiným rodičom na chatu.

Nervózny,  pozerá do zeme.  Je jasné, že natierať s budúcim svokrom nejakú búdu v hornej dolnej ho ani trochu  neteší. Nechýba veľa a poprajem mu úprimnú sústrasť.  

Víkend prejde a ja mu naservírujem lákavú ponuku:  

 „Ideme na koncert do Viedne, máme miesto v aute, možno by si mohol ...“

  Pozerá nešťastne s výčitkou v hlase.

„Neviem, to by asi nebolo ... “

 Odíde radšej preč,  zaskočený  v polke vety.

---------------------

Večer  popíjam zdravý čaj na istú myseľ a bilancujem výsledky.

Je jasné, že chápe úplne presne čo mu ponúkam. Svet o ktorom v kútiku duše sníval.

Chcel sa k nemu dopracovať, krôčik po krôčiku. Pre seba a pre svoju budúcu rodinu. Teraz ho má hotový na tanieri aj s mojou maličkosťou, ako prílohu. Bez čakania a hneď.

Hlboko v podvedomí ho strašia  staré rozprávkové príbehy o ľahkých cestách so zlým koncom. Pritom dobre vie,  že on jednoducho neodolá. Podľahne. Ako každý, kto chce v živote MAŤ.

---------------------

 Janka zatiaľ zazerá a priberá. To je dobrý znak.  Spoločný byt vraj už nie je na programe dňa. Trpezlivo čakám . A pritom, vďaka môjmu prepracovanému  časovému manažmentu, kráčame  s Ivanom často spolu rovnakou ulicou, zablúdime do rovnakého obchodu a ideme na pivo  s rovnakými známymi.

Nakoniec, jedno studené ráno, zo seba vypotí  pozvanie na kávu.

Sedíme spolu, zašití  v  útulnom bistre. Vnímam ho veľmi  pozorne, ako Freud  svoju najkrajšiu pacientku.  Je z toho úplne vedľa. Všetky ženy jeho života, od babky až po frajerku vždy LEN rozprávali.  A tu oproti nemu sedí nádherná bytosť, ktorá LEN počúva. Láskavo a s pochopením. Hotový zázrak! 

 Káva je dopitá  a mne je s ním stále prekvapivo dobre.  Preboha, aby som to neprehnala ! Rýchlo pozriem na  hodinky:

„Jej prepáč,  už musím.....! A vlastne veď zajtra  budeš v  klube? Nie?“ 

Zahanbene prikývne. Nadšene utekám do tmavej ulice. Ďalšie rande mám isté.

------------------------

  Je už skoro polnoc a my dvaja trochu opití narážame do seba v upotenom tanci, pri vrieskajúcej kapele. Môj nacvičený pohľad plný lásky zaberá lepšie, než  slivovica od tety z Moravy. Dostanem prvú nádhernú pusu. Chvejem sa mu pod rukami a chcem kričať od radosti.  Som predsa slečna úžasná !!!