Zúfalo pozerám do počítača. Všetky
pracovné povinnosti zmutovali do hnusného MUSÍM. Akoby chcem a môžem,
prestali existovať.
Karol, môj obchodný partner, ma
pozoruje so zhovievavým úsmevom:
„ Milá moja, priority !“
Zbytočne neprotestujem. Bez neho by som sedela
niekde od do a počítala eurá pred každou výplatou. Práve on pred pár rokmi
riskoval a rozbehol náš spoločný biznis.
Za odmenu si dnes užíva luxusné
pracovné zaradenie. Je tzv. krízový manažér.
Čiže robí, iba v čase katastrof. Bežnú prácu predsa stíham ja, usilovná
včelička krížená s mravčekom.
Má
teda dosť času, ktorý venuje svojmu obľúbenému koníčku. Ženám. Balí každú
sukňu, čo prejde okolo.
Aj teraz nadšene dohaduje veľmi
dôležité obchodné stretnutie. V preklade, rieši ďalšiu krásnu babu do svojej utešenej zbierky.
Unavená odkráčam do bufetu. Už chytám
osýpky z tých jeho rečí. Tlačí im kaleráby do hlavy a ony veria.
Naozaj som nechápala, prečo vlastne má
vždy úspech. No stačilo raz omylom zapadnúť na večeru a byť nechceným
svedkom jeho víťaznej taktiky.
On totiž pozerá na každú ženu tak, akoby bola jediná na svete. Hotový zázrak,
ktorý jednoducho musí zbožňovať! Tomu je naozaj ťažké odolať!
------------------------------
Horká káva ma znovu nakopne. Vytešený
Karol sa už chystá na odchod a popritom spokojne vypiskuje svoje otrasné
hity. Určite pasca sklapla a myška je chytená.
„ A čo povieš večer žene? Nemáš z toho trochu
zastavené vetry?“
Prehodím
len tak, mimochodom.
„ Ale milá moja, ty vôbec nerozumieš
manželstvu. Iba vďaka frajerkám môžem byť
CHAPAJÚCI A DOKONALÝ PARTNER. “
„ Fíha ! Tak to som úplne mimo!“
Uznanlivo prikývnem a s prehľadom
rýpem ďalej:
„ Takže keď ťa bude zháňať Tánička, oznámim
jej, že práve na hoteli s nejakou pipkou utužuješ rodinu! “
Nepovie vôbec nič. Len ma prejde
pohľadom, ako mastný fľak na košeli. FUJ!
Žiaľbohu uznávam, svojím spôsobom má
pravdu. Nikdy som nevidela lepšie manželstvo, ako jeho. Táňu a deti
zbožňuje. Biznis má rozbehnutý na všetky strany a zatiaľ, čo jeho kamaráti
chodia na večierky a golf, on obieha krúžky, nákupy a domáci krb.
Tie jeho frajerky sú niečo, ako vesmírna
stanica na Venuši. S reálnym životom na zemi nemajú nič spoločné.
A tak
odovzdane kombinujem jeho nečakané odchody a príchody tak, aby bolo všetko
v poriadku.
Predsa nebudem kaziť ich rodinnú
pohodu. Ja totiž vôbec neverím na nejakú
pochybnú ženskú solidaritu. To je iba pekný
krycí názov pre hnusnú závisť.
-------------------------------
Uponáhľaný deň pomaly končí. Kolegovia
sú už dávno doma, je načase zdvihnúť kotvy. Spokojná a narobená balím. V duchu
prežúvam ten skvostný makový koláč, ktorý ma čaká v chladničke.
Moje sladké snívanie preruší smiech na chodbe. Taký popletený , štebotavý
s litrom červeného navrch. Prekvapene vykuknem von.
Vyjavene
pozerám na dve krásavice za dverami. No
nie?! Stojí tam Karolova žienka domáca
a jeho nedávno okúzlená frajerka Marta. Obe výborne naložené , vysmiate od
ucha k uchu. Tá nečakaná kombinácia osôb mi úplne vyrazila dych!
„ Janka, nevieš, kde je môj drahý? Neberie telefón. Daj mu prosím nejako vedieť
nech dobehne k deťom. Je s nimi teta, ale aj tak, keby niečo
potrebovala...“
Potom nadšene rozhodí rukami:
„ Ja som totiž dnes trochu mimo.“
Ochotne prikývnem.
„ Jasné, jasné...Určite sa ozve, rieši
jedného klienta. “
Automaticky klamem, ako obvykle
a pritom stále ohúrená, hľadím na
podarenú dvojicu. Dve ženy jedného muža s chichotom súhlasia a cupitajú do
ďalšieho baru.
Prv, ako si v hlave zrovnám
nečakané premenné, Karolove číslo zasvieti v mobile.
„ Je všetko OK, nevolala Tánička ?“
Jeho starostlivá otázka ma rozveselí:
„ Neboj, nevolala. Tentoraz prišla osobne
aj s pripitou kamarátkou. Martuška Janasová, spomínaš nie ?! Šli spolu do
baru, takže máš ísť hneď domov, obiehať deti.“
„ Preboha, to myslíš Martu ?! “
Kričí zdesene a ja sa fakt smiechu
nezdržím!
„ Áno, presne tá. Tvoja sexy asistentka na
výstave vo Viedni mesiac dozadu. “
Jeho zmysel pre krízový manažment hneď
za funguje.
„ Počkaj ma, za minútu dobehnem. Keby
náhodou ešte volala povedz jej, že utekám domov.“
Odovzdane klesnem na stoličku. Miesto
koláčika vytiahnem koňak. Slastne obliznem pohár a znovu zapnem hlavu.
V duchu prehrávam zohratý
dialóg tých dvoch žien. Nie, ony určite nebudú náhodné známe. Skôr bývalé kamarátky, spolužiačky... Také, čo nadšené zo
života, kedysi dávno pri letnom pive snívali o prvej láske,
ktorá určite príde. Je temer nemožné, aby dnes nad fľašou vína nepreberali
svojich chlapov.
Ktovie,
ako na seba natrafili. Karol má totiž jeden osvedčený scenár. Temer každý
románik končí okrídlenou vetou: „ Ja nie
som dosť zrelý na vážny vzťah, no a ty hotová bohyňa úžasná, / Evka, Táňa,
Mirka /, si nič iné nezaslúžiš. “ Takže zbohom a neplač.
No možno práve Marta naozaj neplakala. Stačilo
trochu námahy a bez problému zistila, že ten „nezrelý“ mladý muž je usadený doma s manželkou, ktorú
zdravila v školskej jedálni. A flám mohol začať. No čo už.
Moje neplodné úvahy stopne buchnutie
dverí. Karol vletí dnu s patrične vydeseným výrazom. Bez varovania spustí:
„Jani, mám nápad, čo keby som jej
poslal nejaké prachy. Malé odškodné za jej, no povedzme diskrétnosť. Pri tých papieroch z Viedne , musí byť
niekde jej číslo účtu.“
No, nie! Taký sprostý nápad ešte nemal.
A to spolu robíme pomaly sedem rokov.
„ To si sa, akože s koňom zrazil?!
“
Priama reč mojej babky ho trochu preberie.
Nervózne odhadzuje zvyšok cigarety.
„ No dobre, ja viem, že tie dve už stihli ohovoriť aj farbu mojich
trenírok. “
Neveriacky
ho sledujem. Vyzerá, akoby visel za gate na skale a čakal horskú službu. Po
chvíli zúfalstva mu zasvietia očká.
„ Vieš čo, zavolám Paľovi. On určite
presnorí všetky bary a nájde ich.“
Rýchlo ma pošle zaliať čaj na nervy a už melie
do mobilu popletené vety.
Miešam
tie divne smradľavé byliny a myslím na jeho nenahraditeľného
Paľka. On vždy zaberie. Pomôže, poradí,
skočí. Fungujú spolu snáď tisíc rokov. Také
skautské bratstvo krížené
s tajnou službou. Prečo vlastne, neviem.
Položím hrnček na stôl a znovu
začnem spomínať na makový koláč. No Karol ma zastaví pri dverách:
„
Jaňulka , prosím počkaj chvíľu. Spravím ti kávu dobre? “
V miernom šoku prikývnem. Takúto
ponuku som od neho nikdy nedostala?!
Sedí oproti mne. Majster sveta
premenený na malého bezradného chlapca, ktorý má strach o svojho plyšáka.
Nechýba veľa a začnem pre neho hľadať čokoládu, aby sa mi náhodou
nerozplakal. Našťastie zavolá Paľo a on nadšene prikyvuje.
„ Chvalabohu našiel ich. Sedia v Táničkinom obľúbenom Modrom bare. V pohode
tam popíjajú s nejakými teplými
Francúzmi. Vraj, žiadne obavy, má to pod kontrolou. Šampanské všetko vyrieši.“
Spokojne vydýchnem.
„ Tak fajn, choď čítať rozprávky
a ja padám.“
Pokrúti hlavou :
„ Nie, nie. Poď so mnou, pôjdeme za Paľom.“
Rozhodne protestujem:
„ Preboha načo tam lezieš ?! A ešte k tomu so mnou?!“
Zoberie ma za ruku a starostlivo
stíši hlas, akoby mi chcel popriať úprimnú sústrasť.
„
Pozri, ja mám z toho všetkého, nejaký divný pocit. MUSÍM tam ísť.
A ty budeš moje alibi.“
„ Čože?! To nemyslíš vážne?! “
Môj zúfalý výkrik ho ani trochu
nerozhádže. Pokojne vysvetľuje ďalej :
„
Volala si mi , celá zničená , že ťa nechal frajer. Ja som dal deti na
poriadok a utekal za tebou. Poľutovať, povzbudiť. No a teraz, musíme spolu spláchnuť život a toho tvojho
debila. Úplne náhodou v Modrom bare.“
S úľavou vydýchne. Ten dokonalý
scenár ho zjavne vyčerpal. Neočakáva žiadne
moje námietky. Nakoniec prečo aj. Vždy som predsa jeho nápady plnila do bodky. A tak mi len galantne podá sako a cestou k autu uznanlivo
zamrmle:
„
Jani, ty si fakt dobrá, moc dobrá... Máš to u mňa.“
Napoly prikývnem. Nemám z toho
dobrý pocit. Ani trochu. Tuším, že miešať cudzie životy sa príliš nevypláca. No Karola odmietnuť neviem !
-----------------------
Vojdeme nenápadne do baru. Hneď je jasné, že
čo kto komu a kedy povedal vôbec
nie je dôležité. Martu hladká po zadku
šarmantný Francúz a Tánička bozkáva
o dušu
Paľka. Verného priateľa do dažďa, ktorý roky zachraňuje všetky
katastrofy. Preboha, konečne chápem jeho obdivuhodné nasadenie.
Karol
biely, ako obrus na stole, nepovie nič. Ale, že vôbec nič! Zúrivo schmatne
Táničku za ruku a odkráča.
Marta radostne žblnká , ako bublinka
v šampanskom na stole. Na môj
spýtavý pohľad len s chichotom utrúsi:
„ Nech si to vyžerie chlapec,
nedozretý...“
Posledné slová vyslovuje obzvlášť
pomaly a zreteľne. Potom roztancovaná
začne poletovať okolo neznámeho fešáka.
Darmo,
patent na scenáre nemá iba Karol. Jej vyšiel skvele.
-------------------
Mne zostal prázdny pohár a pri
bare zničený „ najlepší priateľ“. Po tretej
vodke začne vyplakávať.
„ Vieš
Jani, ja nie som sviňa. Fakt nie. Ja som ju vlastne ani nechcel... No
vážne. Fakt. Veď ja môžem mať...“
Nešťastne habká a ukazuje na baby
s výstrihom po kolená pri vedľajšom stole.
„ Ja som mu fakt chcel pomôcť. Je to
priateľ, kamarát. Fakt ver mi!“
Slabikuje pomaly a ja zúfalo čakám
na ďalší „FAKT“.
„ Môže za to iba ona! Stále ma
presviedčala, že ak ma nezbalí, rozvedie sa!
Vraj len vďaka mne dokáže byť ďalej DOKONALÁ A CHAPAJÚCA PARTNERKA.“
Znovu prehltne na sucho:
„
Čo som mal robiť?! Veď fungovali spolu nádherne, hotová reklama na puding. No fakt, nie ?! “
Po hodine mám dosť. Paľa natlačím do
taxíka a pomaly kráčam nočným
mestom. Došlo mi, že je vlastne úplne jedno, čo rozprávala Marta o krásnej
Viedni. Ona je iba účinný katalyzátor. Prášok medzi prstami. Hodíte do pohára a voda
je zrazu červená. Nič viac, nič menej.
Presne ,ako Karolove manželstvo. Bude mať síce inú farbu, ale som
presvedčená že bude. Musí.
Keď konečne padnem do postele sama seba presviedčam,
že láska medzi nimi zostane.
----------------
Ráno
v robote, čítam mail od Karola. Je stručný:
„Zariaď
čo môžeš. Budem desať dní nezvestný so
SVOJOU ŽENOU.“
Uf! Je mi tak nádherne, veselo
a sladko. Jupííí! Ja som to vedela! Včera v noci mali obaja v očiach úzkosť a strach.
Vyľakaní, že život im zamotal cesty a ony by mohli stratiť jeden
druhého.
Miluje ju a ona jeho. Veď o čom by sa točili tie krásne romantické
filmy ?!
Komentáre
Zverejnenie komentára