Lásky jednej Evy

 

LÁSKY JEDNEJ EVY

Grantové centrum vzniklo už začiatkom deväťdesiatych rokov. Elegantná budova, postavená z európskych fondov, nie je síce žiadna architektonická perla, ale zo starej zástavby vytŕča, ako pekná šestnástka na chodníku.

Priestranná kancelária v južnom krídle má v sebe ten správny mix  neosobného úradu a domácej obývačky. Pohodlná sedačka, dokumenty v pastelových farbách, elegantné a trochu prísne stoly. A samozrejme, všade kopa ženských hlúpostí. Figúrky, fotky, zelené bylinky.

Moja maličkosť tu, vcelku príjemne, vegetuje už šesť rokov.

Pracovné zaradenie : Ing. Eva Svitáková -  hlavný manažér.

Oddelenie: Centrum prvého kontaktu.

Ten názov je otrasný. Niečo medzi erotickým salónom a príjmom v nemocnici. Formálne posudzujeme projekty, pečiatkujeme a posúvame ďalej. Sme naozaj dobré. Vďaka nadštandardným stykom s tými „správnymi agentúrami“ máme vysoký počet úspešných žiadateľov, čo automaticky znamená ďalší balík peňazí.

A pritom nie sme žiadni primitívni úradníci, čo berú percentá z každého poskytnutého eura. Osobne dávam prednosť zaujímavým kontaktom.  

Vďaka mužovým peniazom je pre mňa robota niečo medzi maľovanými krížovkami a pilates. Prevetrá mozog, spevní chrbticu.  

 Kolegynka Danka, slobodná a rodičovsky nadpriemerne zabezpečená, využíva pracovnú dobu na spoľahlivý marketing vlastnej osoby. Je presvedčená, že stretnutie s ňou je pre každého neopakovateľný zážitok.

 Dnes, trochu ospalo, obzeráme nový dizajn informačných letákov. Teda nič moc. Stále rovnaké nezáživné kecy o podnikateľskom nebi. Začneme ohovárať marketing, keď zaklope ďalší klient.

 „Prepáčte, môžem hovoriť s ing. Svitákovou? “

Dôstojne plávam k stolu, s presne namiereným úsmevom.

„Samozrejme, nech sa páči“.

Nasleduje obvyklý kolotoč čísel, údajov. Stokrát to isté. Medzi rečou nenápadne upozorním na pár dôležitých ľudí, ktorí rozhodujú o dotačných peniazoch.

„Teším sa na spoluprácu. "

Opakujem automaticky naučené vety a posúvam pred neho dotazníky. Bez váhania, píše energickým rukopisom.

Som nadšený amatérsky psychológ. Rada pozorujem gestá, útržky slov a potom hádam čo z koho vypadne.

 Elegantný chlapík oproti, sústredene číta formuláre. Štíhle prsty, temer dokonalý oblek, zovreté pery. A dobrý parfum.  Ing. Peter Sís. Sebavedomý, úspešný. Tipujem dom na predmestí, vyfintenú žienku domácu a prípadne milenku záhradnú. Solídna firma.

„ Prosím ".

 Rezervovane a bez komentára vracia hromadu vyplnených papierov. Naučeným posunkom prikyvujem. Čakám profesionálny pohľad príliš sebavedomého muža.

Chyba... Ing. Peter Sís nezapadol do pripravenej škatuľky. Hľadia na mňa trochu smutné a príliš inteligentné oči.

„Kedy môžem  doniesť podklady? “

 Dôležito preberám dátumy.

 „Niekedy na budúci týždeň. “

„ A nebudem prekážať Mirovi pri kávičke?“

 S ironickým úsmevom majstra sveta obzerá môj osobný kalendár omylom zabudnutý na stole. Je plný srdiečok, klebetenia a nákupov.     

 Nervózne odkašlem a nahodím masku ľadovej kráľovnej.

 „Nemajte obavy, určite to zvládnem“.

„Tak, pekný deň.“

Znechutene prisvedčím.

 „ Podobne aj  vám.“

Keď zavrie dvere, Danka hneď začne spievať ódy:

„Evi, čo povieš, tie jeho oči....“

 Zasnívane leje do seba povinný liter špeciálnej super čistej vody a melie hlúposti. Tuším, že v jej vlastnom zamilovanom seriáli má pán Peter Sís  šancu na hlavnú postavu. Rezignovane vzdychnem, a utekám domov.

-------------------------------

V byte ma čaká studená posteľ a kopa mailov  o tom čo, kde, kedy, za koľko.

Ticho pláva prázdnymi izbami. Myslím na môjho muža. Pred pár rokmi využil príležitosť, riskoval a zarábal.

Ja som pritom naivne snívala, aký nádherný život nás čaká, keď budeme môcť mať všetko čo chceme.

Mojej akčnej hlave totiž ušla podstatná maličkosť. Predmety, domy, dovolenky sú LEN hmotné schránky našich túžob.

V skutočnosti nesnívame o veciach, ale o pocitoch, ktoré s nimi spájame.

Utešená biela vilka vonia sladkou rodinnou pohodou. Skvelý šampus je vstupenka do sveta hriešneho luxusu a drahé šaty z nás vyrobia krásne a neodolateľné ženy.

Neviem prečo, no dnes sú okolo mňa iba tie veci. Vytúžené emócie s nimi spojené akosi omylom nedorazili. Stratené v čase, zabudnuté v nočnom tichu. Neviem.

  A tak, teraz sedím sama, otrávená v krásnom dome. Pijem hriešne drahý alkohol, ktorý mi nechutná. Kostým za tri výplaty leží v skrini.

Radšej napustím vaňu a dúfam, že spláchnem smutné myšlienky.

-------------------------------

Ranná káva rozpustila podvečerné smútky  a JA „ teta úspešná“  veselo vykračujem do pekného dňa.

 V práci ma víta Dankin kyslý úsmev. Smutne do seba pchá sušienky. To neveští nič dobré. A veru hneď začne bedákať:   

„ Predstav si o tom Sísovi nikto nič  zaujímavé nevie. Vážne! Žiadne klebety. Nehrá golf, nepije, nemá ženu ani stálu frajerku. Úspešne rozvedený, seriózny  a spoľahlivý, ako večerníček.“

 Keďže, pre ňu je každý ako tak schopne vyzerajúci klient potenciálny budúci manžel, chce mať prehľad. Potrebuje vedieť „ odkiaľ, kam a kade.“ Najlepšie históriu až  do štvrtého kolena s patričným ocenením budúcich možných strát a ziskov. Niet divu, že je stále slobodná. Tú jej previerku nikto neustojí.

 Chcem ju trochu rozveseliť a tak energicky zavelím:

 „Naozaj neviem čo riešiš. Kašli na reči, stačí pozerať a hlavne VIDIEŤ. “

 Neskutočne rýchlo odkladá vykonávacie predpisy č. 2369/ 15 a  čaká čo  vypotím.

Ja tiež milujem aktuálne pracovné problémy. Naša zásada je, čím krajší chlap, tým naliehavejší problém. Pomaly začnem vysvetľovať:

„No, napríklad, je pekne opálený, teraz v marci. Bol niekde ďaleko a v teple. S tým jeho svalnatým telom určite nehrá iba šachy. A má dosť sexu."

„ Ako vieš ?! " úprimne zhíkne.  

„Neprezradím. Proste viem. Ženské  pravdy bez príčiny, platia bez výnimky. “

Darmo, sex je nenahraditeľná téma na prebudenie k životu. Šteklivé myšlienky  nadšene spriadame do sladkých pavučiniek. Všetci muži minulí, súčasní i budúci sú dávno v sieti.

----------------------------------

Večerné pohodlie domova má dnes nepríjemný šedý nádych. Ivan je síce výnimočne prítomný, ale jeho pohľad „ cez sklo“ ma uspáva zaživa. Niečo zjem a vycedím zvyšok cinzana.

 Spokojne chrúme škvarky. Pre neho je to symbol domova, pre mňa dosť odporný zvyk.  

 V hlave mi naskočí taký malý  psychologický kvíz.  Postup je jednoduchý.

 „Odstránime z okolia sledovanej osoby jednotlivé predmety. Podľa intenzity protestu, hodnotíme jeho citovú väzbu k skúmaným objektom.“

V duchu určím skúšobné položky. Ja, noviny, cigarety, whisky na stole.

 Výsledok ? Tak akurát na zabitie. Určite, som z prezentovaného zoznamu najmenej potrebná maličkosť. Vlastná žena, ďaleko za škvarkami.

---------------------------

Dnes je Dana iný človek. Nadšene kmitá, ako utrhnuté  kyvadielko. Príčina je  jednoduchá.  Príde „ pán úžasný“ .

Oficiálne povedané, ing. Sís má dnes konzultáciu ohľadom jeho dotácie.

Ja, zatiaľ márne, ladím pracovnú stanicu v plechovej hlave. Pozerám na hodinky. Ťuk, ťuk, sekundy, minúty. Nemilosrdný čas.

Všetci utekáme v podivnom závode, zvaný život. A pritom ho KAŽDÝ prehrá.  

Fuj! Nenávidím to moje čierne filozofovanie!

Našťastie práca s takým sexy klientom mi automaticky vypne „závažné problémy bytia." Po polhodinke prejdeme  čo treba a ohovoríme čo netreba.

 „Prepáčte, milé dámy, mohol by som Vás pozvať na obed ?"  

 Prekvapene zdvihnem oči od formulára. Moja milá kolegyňa nadšene prikyvuje s reklamným úsmevom na zubnú pastu.

Chvíľu váham, ale keď vidím rozžiarenú Danku idem.  Je strašne fajn byť pri niekom nadšenom. Natiahnuť packy ,ako mačička v magnetickom poli radosti.  A vôbec , trochu zábavy v rámci menu nezaškodí.

A tak ,za pár minút už kráčame v nevinnej trojčlenke ulicou. Pri voňavom bifteku dostane život lepšiu farbu. Veselo chrumkáme a lejeme do seba koňaky na potykanie.

Po hodinke, napapaní a spokojní, odkráčame s náladou prváčikov po vydarenej školskej besiedke.

------------------------------

Je teplý večer a ja pradiem vo svojej postieľke. Pozerám na Ivana cez letnú tmu. Môj muž. Môj. Čo TO vlastne znamená? Dnes, zajtra. V hlave mi zasvieti trápna poučka z manželských príručiek :

„Začiatok konca každého vzťahu je túžba vlastniť partnera .”

 Samozrejme my, moderné ženy, nadšene súhlasíme.

A potom zamilované, šepkáme do tmy:

„Môj, môj, len môj.“

 Je tak krásne zablúdiť do praveku. Bezbranní, s omámenými dušami, v rozpadnutých telách lietať medzi nebom a zemou.

No prísne vyžehlené ráno nás rýchlo vráti do rozumného sveta, kde treba milovať len tak akurát. Hlavne bezpečne a bez rizika bolesti.

Nežne pohladím Ivana. Tvárou mu preletí úsmev malého bábätka.

------------------------------

 Prejde necelý mesiac od spoločného obeda našej super trojky a Peter sedí znovu v centre. Tentoraz, dokonale premenený na protivného zákazníka. Vôbec neregistruje Dankine tvary a štýl. Rozčúlene melie o nedodržaných termínoch. Fuj, nechutné!

Rýchlo zachraňujem situáciu a snaživo sypem z rukáva množstvo objektívnych problémov.

„ Áno, máme určité meškanie .Ale."

  Ale je profesionálne veľmi dôležité zámeno. Ponúka kompromis a rozpúšťa hnev. Peter nesklamal, rýchlo pochopil hru.

„Fajn, tie zostávajúce podklady pošlem ešte dnes".

Slušne a bez pozdravu vycúva. Zhlboka vydýchnem. Tak toto naozaj nemusím!

 „ Danka, čo je s tebou ?! Fakt nechápem. Celá rozpustená o ňom básniš a jeho projekt leží v stole, ako darček od svokry !“

Mykne plecom a odutá spustí:

„ Včera volal Igor. Prišiel z Nemecka na pár týždňov. Ideme dnes von, musím so sebou niečo urobiť.“

 Za pár minút už letí na mimoriadne zastupiteľstvo / v našom preklade kozmetika a kaderník /.

 Otrávene vzdychnem. Nemám šancu stíhať jej milostné premeny. Radšej preberiem Petrovu zložku. Opravujem podmienky, prispôsobujem termíny. Vyruší ma telefón. Môj Ivan.   

„ Prosím ťa, dobehni skôr. Vlado nás pozval o siedmej k Rolandovi. Menšia spoločnosť, asi pätnásť ľudí.“

Spokojne prikývnem. Super aspoň nejaké rozptýlenie. 

 Po hodinke dobehne Danka s krásnym novým melírom a zákuskami.

Pcháme do seba špice, preberáme šaty a vymýšľame kombinácie vlastnej dokonalosti. Škaredé pracovné tiene zmizli zo sveta.

-------------------------

Domov prídem už o tretej a chvalabohu mám dosť času na pokojnú cigaretku.

Pomaly prezerám šatník. Spomínam, ako som kedysi snívala o úžasných šatoch, v ktorých budem hviezda v každej spoločnosti.  

Dnes mám plnú skriňu nechutne drahých handier, no žiadna super žena aj tak nebudem.  Z prostého  dôvodu. Je mi to JEDNO.

Ešte chvíľu prehadzujem vešiaky. Nakoniec rezignujem. Zavriem oči a automaticky odčítavam ramienka. Prvé, druhé, siedme. Vyťahujem fialový kostým.

Keď dobehne Ivan, dostanem prevádzkovú pusu s príslušnými pokynmi.  

„ Miláčik, pohyb,  pohyb... Ešte sa cestou zastavím pre jedného známeho.“

Poslušne cupitám do auta a premýšľam kto je momentálne pán dôležitý na stabilnej mape jeho priateľov, že má nárok na odvoz. Neviem, nechám sa prekvapiť.

Auto odbočí do zelenej časti mesta. Veľké pozemky, upravené záhrady. Žiadna mafiánska architektúra. Zastaneme  pred menšou vilkou, temer úplne stratenou medzi stromami.

Ivanovo „ Počkaj v aute " ma vytočí do biela! Čo som nejaký pes ! Ešte chýba ticho a zostaň.

Dôstojne ignorujem nechutné povely. Vystúpim z auta a spokojne vykračujem pomedzi upravené kríky.

Prekvapená prehltnem na sucho. No nie! Pred dverami stojí, náš obľúbený Peter Sís. Moje postavenie pani manželky ho dokonale zaskočí.  

Pozerám do zeme a s inštinktom pravekej ženy chytám Ivana za rukáv. Moja istota, môj muž.  Fuj, zas to hnusné privlastňovacie zámeno.

On nechápe naše rozpaky a nevinne zahlási :

„ To je moja žena, Eva”.

Napätie povolí a ja začnem habkať o našich pracovných kontaktoch.

---------------------------

U Rolanda nás víta Vlado s nadšeným úsmevom. Kedysi dávno s mužom spolu podnikali.  V časoch, keď každý biznis mal vôňu lákavého, vtedy ešte neznámeho sveta peňazí.

 No on veľmi skoro zistil , že tá pravá zlatá baňa je niekde inde. Presedlal na politiku. Vždy vie kade fúka priaznivý vietor a ja pravdu povediac už pomaly netuším, akú funkciu a v ktorej strane vlastne má. Toto noblesné posedenie je okázalá prezentácia jeho úspechu.

 Ivan ten jeho nový život síce moc nemusí, ale vekom je človek čoraz tolerantnejší k starým priateľom. Stačí, že sú a ich život už dávno nerieši.

Pobehujeme medzi známymi a neznámymi. Nadšene prikyvujem, občas neveriacky krútim hlavou. Po hodine už vôbec netuším o čom a s kým sa rozprávam. Znudená chcem spláchnuť reči vínom, keď ma preberie Petrov hlas:

 „Pozor, padá ti úsmev doľava.“

Hovorí so smiechom a ja zacítim nebezpečný pocit vzájomného porozumenia. Naloží na tanier tie najlepšie dobroty a vytiahne ma na terasu. Syry zalievame šampanským a on miesto dohadovania top biznisu pre vyvolených počíta so mnou oblaky.  Vraj  tu sa nič rozumnejšie robiť nedá!

 Ten príjemný čas nemá dlhé trvanie. Pribehne Ivan. Vôbec nezaregistruje veselé bublinky medzi nami. So smiešne zodpovedným výrazom ťahá Petra preč. Vraj mu chce predstaviť niekoho dôležitého!

 Otrávená, zdvihnem kotvy a idem zobať oriešky.  Ešte vytrpím trochu povinného nadšenia a zavolám taxík.

--------------------------

Peter príde domov až po polnoci. Na smrť unavený, dopadne do svojho kresla. Pohľad na veľký dubový stôl ho upokojí. Má 200 rokov, ako on.

Všetko okolo neho lieta iba v obrysoch, tieňoch. Ľudia, veci, vzťahy. LEN AKOBY. Zabudol vidieť, cítiť NAOZAJ.

Ale prečo nad tým rozmýšľa práve teraz ?!  Ospalý, naliaty koňakom. Odpoveď je jasná, ako nedeľné ráno po búrke. Ženy. Konkrétna pani Eva Svitáková.

Prinášajú do života pochybnosti bez konca. Hviezdy, city a podobné kraviny. Nakoniec vybielia účty a melancholicky zmiznú.

Sylvia po piatich rokoch manželstva vyhlásila, že ju nechápem. Tak originálny  dôvod rozchodu, by nevymyslel ani Janko z piatej A.

Pomaly vytiahne cigaru. Vôňa tabaku pomáha. Zaspáva so sladkými myšlienkami  na pani Evu.

-------------------------------

Zamračené ráno mi padá na ubolenú hlavu. Včerajšie posedenie leží v žalúdku, ako prepečený bôčik. Dnes ma z domu nikto nedostane. Automaticky preberám očami maily. Tak začínam každý, bežný deň. Každý, každý, bežný, bežný...  Na obrazovke bliká správička :

„Ďakujem za príjemný večer.“

 Peter S.

Sladké zimomriavky mi prebehnú po tele. Rýchlo odplaším krajne nevhodné predstavy a vyťukám  škaredú odmeranú odpoveď.  

„ Bolo mi potešením. Pekný deň.“ Eva S.

 Potom zahanbene zaleziem do svojej teplej perinky a tajne snívam sladké  sny s pánom P.

-------------------------------

 Skoro poobede príde Ivan. Z tašky vyťahuje fľašu, z rodu prestížnych .

„Vieš, pozval som Petra na pohárik".

 Pozerám vyjavene, ako mačiatko od susedov. Skúšam nenápadne otázky. No  nič sa nedozviem. Môj muž mi povie tak akurát dobrý deň.

Urazene odkráčam na terasu. Obzerám kvetinky, zbieram zelené lístočky a hľadám stratenú pohodu.   

Pár rokov dozadu sme preberali spolu všetko. Veril mojej intuícii. Dnes je z neho pán dokonalý, ktorý pocity nepotrebuje, stačí zaplatená faktúra.

Peter príde presne o šiestej. Obdarí ma neskutočne príťažlivým  úsmevom a krásnou ružou.

„ Na ten pekný deň.“

Hovorí sebaisto a bez rozpakov mi pozerá do výstrihu.  

 Strašne  túžim povedať niečo veľmi vtipné a duchaplné.  No ledva zo seba dostanem nesmelé ahoj! 

 Ivan iba trápne pokašláva, chce ma diplomaticky vyhodiť , no nemá správnu inšpiráciu.  

 A tak radšej,  ako poslušná manželka odídem za domácimi povinnosťami. Pritom nervózne pobehujem po chodbe a mám neodolateľnú  chuť počúvať za dverami.

No nakoniec, prekonám pokušenie. Už som veľká. Smutne pozriem do zrkadla. Rozkošné dievčatko, ktorému je všetko automaticky odpustené, odkráčalo do sveta pred desiatimi rokmi. Vidím mladú dámu na úrovni, ktorej svet neodpustí, ani mastný fľak na pyžame.

 A vôbec, kašlem na ich gombíkové vojny, nech sa chlapci hrajú! Ja mám svoj život niekde inde. Zavolám Vierke a utekám von, medzi dokonalé ženy.

---------------------------------

Vierka je totiž moja kamarátka –ne kamarátka, láska- ne láska.

Vždy ma vytočí do biela, mesiac ju nenávidím a ďalší mesiac mi strašne chýba.

Teraz sedíme pri našej  obľúbenej frankovke. Preberáme oriešky a klebety, ako staré babky hrach. Proste paráda!

Ona je vždy elegantná a dokonale upravená. Doma! Vyzerá, ako naftové paničky z amerických seriálov. V hlave má  rodinné nákupy, kozmetiku, deti a manžela. Žiadna práca, žiadne intelektuálne záujmy.

Nikto neveril, že akurát jej Dušan bude spokojný a hlavne verný manžel. Bol totiž práve ten typ frajera, čo môže a dostane všetko na tanieri aj s prílohou. Neskutočný fešák, šikovný v biznise, obletovaný každou sukňou v okolí.

Ale stalo sa. Najprv, s nečakanou noblesou, zvládla pár slečien mimo plánu. No a teraz je práve ONA, tá pani nenahraditeľná.

Jej  polievka na stole, domáci koláč ku káve, detské rozprávky o siedmej a príjemný úsmev v každom počasí , vytvárajú ostrov stability, kde je všetko tak, ako má byť.

V rovnakom čase, rovnakým spôsobom, v rovnakom množstve. Rodinná pohoda s príchuťou horúceho kakaa, ktorá dokáže zmeniť  nudu na vzácnu istotu.

Uponáhľaný svet, so svojou dennou porciou nečakaných katastrof, jednoducho  nepustí za dvere svojho domu.

  A vďaka tomu Dušan veľmi rýchlo pochopil, že byť dobrým manželom sa oplatí.

Vierka donesie ďalší úžasný koláč. Vylizujeme sladké taniere a preberáme recepty, topánky, šaty ... Tisíc dôležitých vecí, na ktoré chlapi nemajú nárok.

 V hlave mi žblnká vínko a pomaly vychutnávam čas. Čas môjho najlepšieho priateľa.

-------------------------

 Je už neskoro, ale Ivan ďalej pozorne sleduje čísla na monitore. Rozmýšľa nad každým slovom.

„Výkup pozemkov musí byť veľmi rýchly. Pripravený kataster, zmluvy, podklady, peniaze. Maximálne 7-10 dní."

Peter mlčí. Po dlhej dobe ho niekto prekvapil. Na formálnom stretnutí, prehodili spolu pár bežných viet. Nič menej, nič viac. Vzájomné skóre nulové. A dnes má pred sebou ponuku  na spoločný biznis.

 V podstate priehľadná a rutinná transakcia. Nákup zatiaľ bezcenných pozemkov, ktoré budú presunuté do kolónky: nadmieru lukratívne.

Samozrejme každý, ale naozaj každý, pozemok  bude  časom o mnoho núl drahší. No zásadná otázka celého obchodu je KEDY. Za pár týždňov, mesiacov, desať rokov?

Spoľahlivé informácie, o tomto konkrétnom časovom úseku, majú vysokú cenu.

Treba nájsť správne politické kontakty. Mať prehľad o očakávaných zmenách územných plánov, investičných zámeroch. To je komplikovaná a často drahá záležitosť.

 Ivan sebaisto  pokračuje :

„Viem, určite rozmýšľaš prečo práve TY ?! Máš jednoducho konkurenčné výhody. Nie si viazaný na ľudí z tohto biznisu, ktorí by ma mohli preplatiť. A si za vodou, nepotrebuješ podrazy.“

Spokojne zakončí prejav a naleje poháre. Peter nemá námietky, ich budúca biznis krížovka je vyplnená  bez jedinej chyby.

----------------------------------

S Vierkou drkoceme dlho do noci. Taxík ma dovezie domov v roztancovanej nálade s vymetenou hlavou. Ivan spokojne vegetuje  na rovnakej vlne.

Sedí  s nohami na stole, s prázdnou fľašou, nesmierne dojatý vlastnou dokonalosťou.

„Vieš.... ja, no  nielen ja, ale naozaj každý človek môže urobiť čokoľvek, ak to NAOZAJ chce! Ježiš, kráčajúci po hladine jazera. Hotový zázrak, jediná pravda pomýlených kresťanov, ktorá platí!“

Nadšene ma potľapká po pleci, ako dobrého kamaráta z krčmy za rohom.  Znovu  naleje plný pohár a zamyslene  pokračuje vo filozofickom rozlete.

„Žiaľ, rozhodnutie je vždy voľba medzi niekým, niečím. Zobrať A ,vyhodiť B.

 No a časom je zo  splnenej  túžby obyčajná práca. Rutina, účty, ľudia čo chcú výplatu. Ale TO, čo  odmietneš , ďalej lákavo tancuje v podvedomí. Také malé súkromné sirény v bájnych vodách Odyseových čias. Šepkajú zamilované piesne o tom, že ten výber bol veľký omyl. ONY by zostali len a len krásne.“

Cítila som krutú pravdu jeho slov. Všetko, čo máme  je zašpinené všedným časom. A to ostatné je neuveriteľne lákavý svet na druhej strane brehu.

-------------------------

  Kedysi dávno môj muž pracoval , ako autíčko na baterky. Do úplného vybitia. Niekedy skončil na infúziách, inokedy stačili tri dni v posteli bez telefónu.

Našťastie v jednej svetlej chvíli pochopil, že život aj tak nepredbehne a začal normálne jesť, spať a mať občas nedeľu. Dokonca  jeden víkend do mesiaca rezervoval pre nás dvoch!

 Najprv to bola ťažká romantika,  postupne rutina a dnes po jedenástich rokoch manželstva, dôkaz vzájomnej znášanlivosti.  Veď fakt, že o láske už iba snívam, som dávno oplakala, postupne strávila a nakoniec prijala. Podobne , ako pribúdajúce  vrásky a žalúdočné vredy.

  A tak sme aj dnes, viac- menej zo zvyku išli na chatu. Nakoniec prečo nie? Milujem pekné spomienky  a práve tu cítim  kus nášho minulého života, prilepeného k tomu lepšiemu ja.

Ležím na tráve, žmúrim do slnka a som Ivanovi  vďačná za láskavú samotu medzi nami.

-------------------------

Otrávený  Peter trepe auto po lesnej ceste. Nadáva a zúri.

 Do riti, prečo som vlastne Ivanovi kývol na ten spoločný biznis?! To teda fakt, nechápem.  Možno som mimo, z tej jeho počarovanej Evy?!

  Čo na tom teraz záleží, už je neskoro. Dobrý priateľ, tuho zviazaný rôznymi vzájomnými službičkami ma dôverne  informoval o nečakaných personálnych zmenách na magistráte, ktoré môžu úplne zrušiť naše plány.

Musím s Ivanom prebrať všetky možnosti. On pozná cenu dostupných osôb. V pondelok už bude neskoro. 

A tak jediný voľný víkend v mesiaci, rezervovaný pohode a sexu , nečakane vyplní  pátracia akcia po Svitákovi. Najprv nekonečné telefonáty a teraz blúdenie po lesných cestách, ktoré vyzerajú nemilosrdne úplne rovnako.

 Znechutene pozerá na svoju podobu  v spätnom zrkadle. Ten pohľad na rozbitého chlapíka nie je príjemný. Ani trochu!  

-------------------------

Podvečerné slnko predlžuje láskavé tiene stromov. Očarená ňuchám mokré vône a popíjam slivovicu, s nadšením čerstvého dôchodcu.

  Veď podľa Danky, žijem presne takým štýlom, už trochu prezretej ženy. Stále v rovnakom zamestnaní, na rovnakom mieste, s rovnakým chlapom. Fuj! Neznesiteľná šedá nuda, život bez chuti a zápachu!

Jasné, chápem. Ani ja nepoznám nič krajšie, ako nádherné začiatky.

 Ľúbime do zbláznenia, fičíme na plný plyn. Stačí pohľad, dotyk a celý svet je jedna veľká nádhera. Ale prejde pár rokov a dych pomaly dochádza.

 Čo s tým? Utiecť a znovu a znovu hľadať ten zázrak! ? Stále dokola, tvrdohlavo zaseknutí na prvej samohláske abecedy života.

Pritom, stačí trochu trpezlivosti. Pomaly začať lúštiť ďalšie písmená. Opatrne prežúvať sklamania a postupne tráviť bolesti.

 A po čase nás navštívi stav tichej radosti a nenápadnej pohody. Už nemáme prehnané požiadavky na život. Stačí, že SME.

 Spokojne vzdychnem, vytešená vlastnou múdrosťou, počítam ďalej sedmokrásky.

„ Eva, prepáč, ale musím súrne hovoriť s tvojím mužom“.

Totálny šok.  Peter, spadnutý z inej planéty. Otváram ústa, bez jediného slova. Hneď ma umlčí posunkom.

„ Pozri, tebe naozaj nemusím vysvetľovať, že poznám lepšie veci...“

 Stíchne uprostred vety a mne hneď v hlave naskočia tie lepšie veci. Tu a teraz , s ním...

A vôbec vyzerá ako tí sexy chlapi z americkej reklamy.  Zarastení, so zastretým pohľadom a skvelou cigaretou. Pre istotu ho rýchlo vediem do chaty.

Stačí pár Petrových slov a Ivan je hneď v obraze. Zdesený, s výrazom hladného maca po zime, začne ťukať do počítača.

Mám na saláme celý ich úžasný biznis. Nechám ich, loviť svojich mamu tíkov a idem do lesa.

Keď  po rezkej prechádzke dofučím domov, roztržitý Ivan šteká vo dverách horšie, ako ratlík od susedov :

„ Kde trčíš ?! “

Tlačí  ma do izby a bez zbytočného  vysvetlenia začne na obrazovke prehrávať budúcu novú mafiu v zastupiteľstve.

„Pozri moja, komunikuješ s nimi v robote. Programy, granty a iné euro podfuky. Hovor o nich všetko , čo ťa napadne! “

Prekvapene pozerám a nechápem. Čokoľvek by som vypotila, môj mužíček, by to spapkal, s rovnakou chuťou, ako naložené rybky v marináde na stole.   

Zahanbený Peter bez rozlúčky odíde. Ivanovi konečne dochádza absurdné pozadie tejto korupčnej  pracovnej porady. 

„ Prepáč,  trochu som to prehnal.“

  Otvorí víno a rýchlo spláchne všetky viny. Náš víkend manželskej pohody pokračuje.

---------------------

Spokojný Peter kontroluje maily z katastra. Záležitosti spojené s výkupom pozemkov znovu nabrali správny smer.

Darmo, týždeň intenzívnej manipulácie s osobami nevyhnutnými  priniesol vítanú zmenu.

Uchlipkáva z pracovnej kávičky a nemá najmenší dôvod na čierne dni. Jeho životný stroj šliape v riadnom režime.

Až na malú výnimku : Eva Svitáková.

Tuší riziko ďalších stretnutí. Budúca priateľka, lepšia známa, milenka ?! Naozaj nevie. Eva nezmyselná a strašne zmyselná.

Nepotrebuje zbytočné komplikácie.  A mať v posteli manželku obchodného partnera je do neba volajúca sprostosť !

Veď tie sľúbené dotácie môže vybaviť Renáta. Je šikovná, určite to zvládne bez najmenšieho problému.

Náhlivo preberá kalendár a hľadá dátum dohodnutej konzultácie. Termín má naplánovaný  na budúcu stredu.

Je rozhodnutý. Posledná návšteva „krásnej Evy“ svieti podčiarknutá v diári.

----------------------

Hlava mi ťuká vo veselom rytme. Nové topánky, červené vínko, slniečko za oknom , občas  úplne postačia na dobrý pocit zo života. Pokazený víkend je dávno zanesený pieskom času.

Keď Peter pribehne posúriť svoj dotačný projekt,  hrám pre istotu mŕtveho chrobáka . Znovu čerstvo zamilovaná Danka , je v skvelej  forme. S profesionálnym prehľadom zvláda môjho tajného favorita.

Nenápadne sledujem ľahkú nervozitu jeho slov. Akokoľvek nechcem, som z neho na mäkko. Obyčajné vajíčko, hnilička. Má v sebe pre mňa neodolateľnú mužskú kombináciu :

 „Viem, som skvelý. No a čo ?! “ 

Vždy mi hrozne imponovali muži hráči. Tí malí chlapci vo veľkom svete. Takí čo makajú do zbláznenia a potom všetko spláchnu pre jednu jedinú noc.

 Peter trpezlivo počúva a zrazu s kamennou tvárou zapotí :

„ Rozhodne musíte používať aj zelenú fixku, robí lepší dojem. A podčiarkovať zľava, doprava, nikdy nie naopak!  "

 Moja kolegynka, najprv usilovne prikyvuje, potom ho zmrazí pohľadom :

„Peter, dobre vieš, že sme pre TEBA urobili maximum. Prečo tá irónia ?"

 Zatĺka slová, ako klince z asertívnej príručky.

„Viem, viem prepáč, táram nezmysly ! “

 Danka urazená odkráča na úrad práce. Ja len so smiechom zamrmlem:

„Dáš si kávu ? "

„S tebou veľmi, veľmi rád. A vôbec, vypadnime odtiaľto.“

Má krásny úsmev a ja som z neho krásne rozpadnutá.Za pár minút už sedíme v útulnom bistre.

---------------------

Roztancované slová skáču v prázdnych pohároch. Je čas, ľahostajný. Muži už nie sú šéfovia, zákazníci, otravní manželia, zbytočné známosti.... Len obyčajní chlapi, s ktorými je hrozne dobre.

Čmáram hlúpe veršíky na účet : Polovičky z neba, ktoré ženám treba.

Deň rýchlo končí a Peter ma BEZ SLOV vezie k sebe. Pripitá a trošku triezva neprotestujem. Dnes TU a TERAZ. Čítam v jeho veselých očiach drzého víťaza.

  Nechcem a nemusím odísť. Tento vlak už nikde nestojí. 

Krásna a bolestná blízkosť padá z neba. Hladí ma trasúcimi dlaňami plnými hriechu. A noc plynie neuveriteľne rýchlo.

--------------------------

 Prichádzajúci úsvit pomaly stráca milosrdné tiene. Posledné kúsky tepla mrznú v ranných rozpakoch.

„Muži polovičky z neba, ktoré vydatým  ženám netreba."

  Obrátený veršík mi tancuje v hlave. 

Peter  funguje spoľahlivo. Všetko chápe a nesmelo hladká moje studené a zatvorené telo.

„Vieš, milujem to pokojné ticho, ktoré je okolo teba. Chcem ti ho vrátiť. ”

 Položí kľúče a odchádza.

No čo, som obyčajná krava ! Premilovať noc s niekým, kto je moja krvná skupina. Hotové šialenstvo !

Ale aj tak mám šťastie. Ivan je týždeň mimo. Môžem začať intenzívnu liečebnú kúru zabúdania.

------------------------------

Zahojenie rán prebieha úspešne, ale následky zranení pretrvávajú. Skromná rekapitulácia momentálneho stavu mojej  maličkosti.  A vôbec, Ivan dnes večer prišiel domov, takže nariekanie v domácej ulite skončilo.

  Mám dobrý pocit istoty z jeho prítomnosti. Všetko je znovu na svojom mieste. Nič zlé nemôže prísť.

Sedí oproti mne vo svojom obľúbenom kresle a nahlas preberá myšlienky.

„ Mohli by sme niekam  vypadnúť, aspoň na pár dní. Čo povieš ?“  

Telom mi prebehne triaška. Tuší, niečo ?

„ A tie pozemky ? "

Neisto hlesnem a príliš usilovne miešam kávu.

 On otrávene mávne rukou:

„ Včera mi volal Peter. Predstav si, nechal to celé plávať. TERAZ. Čistý blázon! Vraj osobné dôvody!  Neviem kto mu mieša karty, no jeho rozhodnutie rešpektujem. Nakoniec, keď domyslím určité veci...”

Významne stíchne. Po chvíli napätia pokračuje:

 „ Vieš, niektorí dôležití ľudia sú s tebou v úzkom pracovnom kontakte a ja naozaj nepotrebujem, aby ťa spájali s mojím biznisom.“

 Jeho slová prečistili vzduch. Jasne rozdané karty. Túžby a zmysly znovu umiestnené na stabilných dráhach. Aj taká je podoba lásky jednej Evy.

-----------------------------

Peter vyčerpaný a znechutený šoféruje nočnou diaľnicou. Musí vypnúť, odísť. Zas jeden klasický útek pred vlastným tieňom. HRA NA LÁSKU SKONČILA. Treba zacúvať do bezpečnejších prístavov.

Jediná šanca, ako prestať hýbať lákavým svetom krásnej Evy.  Možno, trošku jeho Evy. Aspoň chvíľu, chvíľočku.

Chce vedieť, kde urobil chybu. Mohla byť príjemná a diskrétna milenka. Prečo je všetko naopak a ONA je jeden veľký zmätok, sladká a horúca čokoláda, ktorej chuť a vôňu  stále cíti v každom kúsku tela.

Do frasa ! Prečo?!!

---------------------------------

Znechutene listujem časopismi na stole. Našťastie volá Vierka. Konečne šanca na vyslobodenie. Ráznym hlasom ma hneď preberie:  

„ Dobehni rýchlo, mám úžasné novinky."

„ Dobre, dobre... Ale vieš, som trochu mimo, mám za sebou jeden krásny výlet  v zakázanom  území."

Šepnem nesmelo.

„Čóó ?, Musíš prísť. Hneď. Počuješ? HNEĎ!“

 Volám taxík a za dvadsať minút už popíjam  frankovku spokojne  zašitá v jej obrovskom kresle.

 Moje sladké poklesky vykresľujem do najmenších detailov. Ružový príbeh zaľúbenej  Evky ju nečakane dojíma. Romanticky vzdychne:

„ Ach bože, ja som  verná manželka snáď už tisíc rokov. “

 Trochu pripitá, so smiechom vypľúvam tekvicové jadierka a ženské múdrosti :

„ Ale, prosím ťa!  Najlepšie je byť neverná len tak, akoby náhodou. Telo má náskok a duša nestíha. Pozri, stačí pár hriešnych minút a máš o čom snívať dlhé roky.“

 „ Nie, nie... Vieš dobre, že nie som žiadna svätá.  A k tomu prihodím neveru, už  to nerozchodím. “

„  Neboj, život spláchne horšie veci! “

 Nečakane zvážnie:

„ Mýliš sa. Nespláchne. Každý máme v génoch nakódované množstvo zla, ktoré ešte v zdraví prežijeme. Ver mi. Treba strážiť hladinu toho škaredého v duši. Ak to prešvihneš, si v riti. “

 Významne stíchne a vyrovnáva  kvety na stole. V duchu premietam obrazy milovania s Petrom.

„No, pravdu povediac je mi sladko smutno a žiadne čierne sny neprichádzajú”.

Priznávam  nesmelo.

 A Vierka nadšene súhlasí:

 „Jasné, tebe pani dokonalej občasný úlet iba prospeje. A Peter je super. Poznám ho viac, ako dobre.“

 Čože?! Že by aj ona?! Vidím  nevinné modré kvietky v jej očiach, vo váze, v záhrade. Môj vydesený výraz ju rozveselí.

„Neboj, fakt NIČ nebolo. On mi len sem-tam prišiel do života. Nevinne.“

Potom pre istotu donesie veľkú misu plnú našich obľúbených dobrôt. Koláčiky, ovocie, maškrty.  Pcháme do seba piate cez deviate a nič iné nás netrápi. Chlapi samozrejme najmenej. Ležíme na koberci a odfukujeme, s výrazom dobre nakŕmených husí.

Pomaly driemem, keď ma preberie Vierkin hlas:

   „ A prečo vlastne,  tí tvoji dvaja hrdinovia ,nechali plávať ich nádejný biznis storočia ? " 

„No, podľa toho čo tuším, vlastne kvôli mne. Rytieri totiž nevymreli. Jeden nechcel ohroziť moju kariéru a druhý moju povesť."

 „ No, to určite!  Bože, duša naivná !?“

S výsmechom prevracia oči.

 Peter nechcel ohroziť SVOJU povesť dokonalého muža, ktorého žiadna neodmietne. A tvoj milý manžel tiež riešil SVOJU kariéru! Predsa veľký Sviták  nemôže pripustiť , že potrebuje v biznise ženine kontakty. Tak veru tak, milá moja.“

„Ako môžeš byť taký hnusný realista?! Dopraj mi aspoň trochu romantiky. Prosím....“

 „ Milá moja, minca má len dve strany a na hrany obvykle nepadá.“

Pokračujeme v plodnej debate dlho do noci. Nadránom  ma budia prízraky Ivana a Petra. Mojich lások neláskavých.

-----------------------------

Ráno v kancelárii opatrne zapájam pribrzdené nervové spojenia. Nič nefunguje, nič nedopína. Pozerám z okna, s výrazom opitého bezdomovca.    

Okolo obeda ma preberie rázne zaklopanie. V duchu automaticky mrmlem trápne výhovorky. Ani šedá myš netuší, na koľko klientov som v zmätku posledných dní zabudla.

 Ale všetko je inak. Do miestnosti elegantne a rozhodne vpláva Vierka.

Vyspinkaná do ružova, čerstvá, s vôňou tvarohového koláča na nedeľu.

Nechápem. Buď ju prebrala k životu nejaká záhadná droga, alebo včera liala víno do kvetináča.

Môj  údiv ignoruje a bez dlhého  vysvetlenia spustí :

 „Bola som na katastri. Mám tam svojich ľudí. Peter s tvojím mužom  rozbehli naozaj dobrý obchod.  “

Z kabelky  začne vyťahovať papiere bez konca.

„Pozri, títo majitelia  zatiaľ netušia aké pozemky vlastne majú. Ponúkneme im, veľmi diskrétne a jednotlivo cenu nad ktorou nebudú ani minútu rozmýšľať. Solventný záujemca, ktorý parcely obratom od nás kúpi  so slušnou províziou  skutočne existuje. Veď mať na účtoch nejakú nulu navyše nie je na zahodenie. Čo povieš? “

Nestíham protestovať, len klipkám očami a súhlasím.

-------------------------

Ivan nervóznymi prstami vypína telefón. HRA  NA  LÁSKU  SKONČILA.

Petrov „osobný dôvod“  bola moja žena.

Nevera. Malá smrť, na ktorú nikto neumiera. V hlave mu blikajú  hnusné otázky. Je márne a  zbytočné hľadať odpovede. Pozná veľmi dobre Evu a jej NEVIEM na tisíc spôsobov.

Kde urobil chybu ? Mohla byť dokonalá manželka na večnosť!

Do frasa ! Prečo ?!!

-----------------

Okolo nášho „ skromného podnikania “ som lietala celý týždeň. Presne, podľa pokynov šéfky zemegule. Vierka poťahovala správnymi povrázkami. Problémy zlikvidované, omyly vylúčené.

Je naozaj šikovná. A pritom sa v každej spoločnosti tvári, že bez svojho Dušanka, pomaly nevie či je nedeľa. Neznášam to jej trápne verejné kotkodákanie. No moje výčitky vždy rázne odmieta :

“ Neviem, čo riešiš ? Ja som emancipovaná,  presne tak, ako potrebujem.  

 Možno zajtra strčím deti do prestížnej škôlky a začnem šliapať v lodičkách po krku všetkým tým nadutým manažérom okolo.

 Alebo zistím, že jediným zmyslom môjho života je piecť bábovku na nedeľu!  Neviem.

 Dôležité je , že VŽDY urobím len to, čo chcem JA.  Slobodne , bez chlapa za chrbtom!   

Prešiel rok od našej hádky a ona znovu robila presne to, čo CHCELA.

----------------------

Večer prídem domov vyschnutá, ako polienko v našom krbe. Sladko spomínam na Petra a pritom čakám svoju , zas trošku ľúbenú, manželskú polovičku.

Ivan  prišiel nervózny a unavený.

 „Poď, pôjdeme trochu von ..“

 Mlčky kývnem.

 Pomaly prechádzame tmavou ulicou. Cítim jeho dych a známu  vôňu. Tuším, že chce niečo povedať a opatrne hľadá slová.

 Ja duša zbabelá, tíško našľapujem. Čakám, že ma od katastrofy zachráni padajúce UFO, alebo podobná bežná záležitosť.

 Začne s nevinnou otázkou:

„ Vieš ten obchod s Petrom, spomínaš ?"

Nesmelo kývnem.

„Veľká škoda, že sme to nechali plávať.“

Zrazu zastal. Jeho oči boli ostré a pichľavé, ako jarná žihľava.

Čokoľvek poviete, môže byť použité proti vám. V hlave mi mihne  známa veta z abecedy každého manželstva. Ťaživé ticho ma dusí so silou jedovatého plynu.  No ďalej vytrvalo mlčím, ako zajatý indiánsky náčelník. 

 Nakoniec nevydrží a naštvane precedí cez zuby:

 „Nechajme to tak".

Medzi riadkami svieti mierové vyhlásenie :

„ Viem VŠETKO, ale po dôkladnej analýze možných ziskov a strát, náš spoločný život nezmením.“

 Fuj, mám to za sebou. Ale miesto vďačnosti za veľkorysosť, prichádza smútok. Mazľavý a čierny. Moja nevera je pre môjho muža, len vybavená nepríjemná záležitosť, čo nestojí za rozvinutú vetu.

A Peter páli a bolí.... Moc.

HRA NA LÁSKU SKONČILA.  Môj znovu nájdený studený domov ma očakáva. Do frasa ! Prečo?!!!

---------------------

 Vierka ma zobrala na luxusnú dovolenku. Vraj zaslúžene. Predaj pozemkov úspešne dopadol  a peniažky si treba vedieť užiť!  A tak sedím na pláži a pozerám na vlny. Ten večný pohyb vody ma upokojuje. Tam a späť. Bez konca a začiatku. Ako moje lásky.