Manažérske lásky

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

MANAŽÉRSKE LÁSKY

 

DOVOLENKA

  Skrytá v tieni pod hotelovou terasou, zavriem oči a vychutnávam nekonečne sladkú letnú pohodu. Takú tú dokonalú zmes vody, slnka a skvelého jedla. Vedľa mňa spokojne odfukuje môj Peter.

 Sme veľmi dobre zohratá dvojka. Mladí a úspešní, ktorí chytili  správny vietor. Za tých pár rokov čo sme spolu sa  naše sny a túžby zmenili  na ciele a zámery. Už dávno neriešime zbytočné emócie, ktoré často končia v slepých uličkách pre zamilovaných. Stačí robota a luxusný oddych, vďaka zarobeným peniazom namiešaný vo veľmi priaznivom pomere.

Vymydlený čašník roznáša lahodné dezerty. Pomaly oblizujem lyžičku a na jazyku sa mi rozplýva božská čokoláda. Čas lenivo  plynie, uprostred  znudených pohľadov, tých lepšie narodených,  na správnej strane zemegule.

Cez ospalé viečka trošku cítim a trošku vidím tieň pekného chlapa. Veselé oči bez kúska hanby hodnotia  moje miery.

„ Ahoj kráska, poď na pohárik!“

 Slová ako ľahučké  motýle, poletujú vzduchom. Bez rozumu, bez nátlaku. Len tak.

 Nenápadne ukazujem na Petra a pritom kreslím do piesku hanblivé rozpaky.

Iba odovzdane zdvihne ruky:

„Sorry.“

Potom kývne na pozdrav a zmizne v horúcom slnku.

Hneď mám lepšiu náladu. Byť zas IBA pekná a príťažlivá  žena je super pocit. Veď práve aj o tom je dovolenka. V práci si niečo také nemôžem dovoliť. Ani náhodou! 

Peter nič nekomentuje. Bez slova  usilovne mieša kokteil so záhadným úsmevom. Možno mu ten neznámy chlap trochu  pohladil ego a teraz sa nenápadne raduje. Lebo on emócie príliš nemusí.

Vníma svet zásadne iba racionálne. Tie tajomné reči o záhadných veciach medzi nebom a zemou mu absolútne nič nehovoria. Každý problém, čo mu príde do cesty rieši metodicky. Rodinné hádky, láska, firma, obchody, rekonštrukcia domu. Všetko jedno. Má svoj  univerzálny postup , rokmi vypracovaný do dokonalosti. Pozostáva z troch bodov:  Zber relevantných dát, analýza, optimálne riešenie. Bodka.

 Preto aj teraz, keď nadšene vyskakujem po pláži,  počúvam na pol ucha reči o vplyve minerálnych solí  na hormonálne hladiny. Predsa každá moja nálada musí mať objektívnu príčinu! 

Podvečer ideme do mesta na niečo strašne dobré.  Nadšene  preberám jedálny lístok v našom obľúbenom bistre. Trochu zaskočená pozerám na veselú partiu pri vedľajšom stole. Uprostred  sedí ten sexy- muž z pláže.

Vyzerá fakt super. Dokonale oblečený, vysmiaty rozhadzuje rukami  a hlučne riadi celú zemeguľu.

Hneď zachytí môj pohľad.  Radostne zakýva a gestom kúzelníka hádže na stôl počmáraný papier. JAN 0903 586 261.

Dostanem  normálne  záchvat smiechu, ako nejaká šestnástka v školskej jedálni.

 Peter zatiaľ  nadšene diskutuje s čašníkom o správne prepečených krevetách a našu vzájomnú pantomímu vôbec nezaregistruje.

 Milujem teplé dovolenkové noci. Ulice plné ľudí, ktorí tak veľmi chcú zažiť niečo výnimočné. Tá zvláštna energia a atmosféra ma vždy dostane.

Ibaže  môj pre papaný a samozrejme dosť pripitý Petrík  má jedinú túžbu, ísť konečne na hotel a zvaliť sa do postele.  A tak po zbytočnom boji / ešte táto krčmička, ešte ulička za rohom. Prosíííím.../, rezignujem.

Samozrejme, že na izbe v momente zachrápe. Smutne pozorujem veselé tiene vonku. Aj ja chcem trochu radosti, mimo objednaný program.

Pokušenie , ako lesklé koráliky na rozkývaných nitkách , vábia v tmavom tichu. Čo keby som..... Vyťahujem z kabelky zožmolený papierik s telefónnym číslom.

Bože,  tak veľmi chcem zažiť veselý pohárik, niekde na pláži, pár zakázaných bozkov pre spomienky... Uspávajú ma šteklivé hriešne sny. 

Ráno som rozhodnutá. Snáď si zaslúžim  jedno bláznivé  letné rande s pekným chlapom ! Dokonca z hlavy vydolujem ako tak rozumné argumenty. Musím predsa posilniť svoju  ženskú silu. V tom pracovnom, hnusne mužskom svete ju nevyhnutne  potrebujem!

Bez ďalšieho váhania zapnem svoj oddýchnutý manažérsky mozog. Funguje na plné obrátky. Chcem, musím, urobím.

Najprv zahrám Petrovi slečnu unavenú so zlou migrénou.  Potom plynule prejdem na tolerantnú partnerku. Predsa kvôli mne nezruší  plánovaný výlet s odbornou prednáškou ! Práve dnes má prísť ten úžasný sprievodca. Výborný  stredoškolský profesor, čo si musí privyrábať cez prázdniny. Hotová hanba, tento dnešný svet!

Ďalej meliem piate cez deviate a slovami miešam diplomaticky dokonalý koktail. Miesto ľadu pridám nevinný úsmev. Výsledok  nemá chybu. Môj muž poslušne odkráča rozširovať vlastné historické a zemepisné obzory. Na celý deň, bezo mňa! Hurá!

Som jednoducho skvelá !  Čo vlastne  BUDE neviem a netuším. Nervózne ťukám do mobilu. JAN 0903 586 261. 

Samozrejme má čas, skôr ako HNEĎ !!!.

Za pár minút už  sedím v rozkošnom mini autíčku.  Uháňame spolu  po neznámych úzkych cestičkách s krásnym výhľadom. Som hviezda vlastného   romantického filmu. Režisérka a herečka v jednej osobe!  

Nečakane zastane pri malej skrytej pláži. Má presne ten pohľad, pre ktorý je žena schopná urobiť čokoľvek. Nádherne oči, plné nádherných predstáv. Hladí ma pobláznenými  rukami. Prsty utekajú po mokrej pokožke. Cítim sladkú vôňu fíg a jeho slaný pot. Nie,   žiadny veselý  pohárik, ani šteklivé slová nie sú na programe. Len zrýchlený čas bez výstrahy šialene tiká v rozpálenom tele, ktoré krásne začarované uletí ďaleko, preďaleko v bláznivom milovaní horúceho leta.

Po TOM ma zmätenú a ešte napoly rozpadnutú odvezie do hotela. Pri rozlúčke  šepká popletené vety. Vraj nezabudne. Pritom pozerá netrpezlivo na hodinky.  A mňa hneď dobehne  krutá realita. Preboha, koľko žien musí ešte dnes potešiť ?!

Prebratá až na kosť utekám do sprchy. Naivne dúfam, že voda spláchne moje viny.

Našťastie Peter, prichádza až večer. Aspoň mám  trochu času  vydýchať vlastné  hriechy. Príde ustarostený a z vačku vyhrabe krásny kamienok, ktorý kúpil niekde na trhu. S vážnou tvárou  mi ho prikladá na čelo, vraj skvele pomáha  pri bolestiach tela a duše.

Tak to by som od neho v živote nečakala! Veď on si bez doktora ani neodkašle a zrazu mi nosí nejaké divné amulety?! Žeby podvedome niečo tušil?!

Rýchlo utekám k baru a nalievam koňak. Na stratenú rovnováhu. Pre oboch.    

V posteli usilovne odháňam všetky hriešne spomienky. Nechcem už vôbec nič. 

No pod kožou ma svrbí  neúprosný pocit, že môj svet je  trochu naruby. Akoby slnko vychádzalo zo zeme a tráva rástla z neba.

O štvrtej nadránom, pod našim oknom nemilosrdne vreští klaksón auta. Vonku stojí zabudnutý milenec, ešte pripitý z nočného ťahu. Kričí na celé kolo nezmysly o láske  a sexe. Vraj som bola skvelá.  Chce ma znovu a hneď.  

Rýchlo vybehnem von. Smiešne  pošepky mu začnem vysvetľovať, že predsa  JA SOM TO TAK NEMYSLELA. V jeho očiach svieti zlá otázka. PREČO?  Prejde večná minúta, napokon  mykne plecom a konečne odíde.

Prebratá až na smrť, vchádzam do izby. Dotieravé PREČO, bezchybne skopírované, ma čaká v Petrových očiach.

Hlúpo splietam  pavučiny zbytočných výhovoriek. Odpoveď je ticho, horšie než kameň spadnutý na palec.

 Jeho skvelá metodika riešenia všetkého a všetkých akosi zlyháva. Môj muž nemá relevantné dáta, analýza nefunguje, optimálne riešenia sú nedostupné. Stojí tu nešťastný a sklamaný muž, ktorý ma ľúbi.

A ja po rokoch znovu cítim lásku medzi nami.Ten neúprosný pocit, ktorý príde a odíde bez  ohľadu na naše smiešne priania.  Prekvapená, počúvam vlastný pokorný  hlas.

„Miláčik, to bola len taká letná hlúposť. Ľúbim ťa. Naozaj.“ 

 Zbytočné slová poletujú po izbe. Peter začne automaticky  baliť.

Tá naša super dovolenka má nečakaný rýchly koniec.  Za hodinu už sedíme spolu v aute, každý hrozne sám, ľadovo sám. Cestou obiehame Jana. Vysmiaty v horúcom slnku mi posiela veľkú pusu z dlane.

MALÝ KÚSOK STRACHU

 Je jedna hodina poobede. Hluchý čas nikoho keď vybavíte , tak akurát telefón s nejakým popleteným automatom . Každý je zalezený a zbiera sily.

 Ja nie som výnimka. Sedím vo svojej kancelárii v pohodlnom  v kresle a zhlboka dýcham. Vôňa kávy mi pomáha trochu preladiť hlavu.

 Pozerám na kožené kreslá, nábytok z rodu prestížnych. Precízne zarovnané police plné výkazov. Ten luxus  okolo ma vždy upokojí.

 Aj môj život je dokonale uprataný, vyleštený úspechom. Všetko čo prečnievalo, som nemilosrdne vyhodila, ako staré dáta z účtovníctva.  

Ale dnes mám zlý deň. Som zmätená a miesto faktúr počítam oblaky.

Moja obchodná  firma získala  nového, veľmi prestížneho klienta. A ja musím vyriešiť nečakaný, súkromný problém. Ing. Rehák, ich výrobný riaditeľ mi totiž poriadne pomotal hlavu. Proste chaos na tele a v duši.   

Prvé  spoločné sedenie, minulú stredu, som totálne pokašlala. Akákoľvek snaživá  absolventka marketingu by bola stokrát lepšia, než moja maličkosť.

Veru tak, čistá hrôza ! Zamotaná v zbytočných vetách , som hlúpo plietla čísla, termíny. A k tej hanbe, malý bonus. Oproti mne sedel super chlap. 

 Muži totiž, hlavne tí okolo mňa, ženy zaraďujú iba  do dvoch chlievikov. Buď ste dobrá v posteli, alebo v práci. Ak pripustia obidve možnosti, utečú pred vami  rýchlosťou blesku.

ON bol iný. Moje chyby veľkoryso prehliadal. Žiadny neľútostný dialóg bezpohlavných manažérskych  bytostí medzi nami neprebiehal. Práve naopak. V miestnosti sedeli muž a žena, ktorí spadli z Venuše a Marsu. Obaja dokonale mimo.

 Jeho oči ťukali signál pre krásne stratených :

 „  Si skvelá, úžasná ....“

 Pri rozlúčke hovoril divné vety a ja som v štýle poslušnej žiačky nadšene súhlasila.

Čas má zvláštnu úchylku. Niektoré udalosti , plynúcimi dňami, získajú nálepku „ nezabudnuteľné.“ Na druhej strane iné , ktovie prečo , blednú  rýchlejšie, než svetre z reklamy.

Tentoraz  mi plynúce dni nepomohli.  Ani trochu. Spomienka na neho páli viac, než prvá pusa v šestnástich. Som nervózna a mám strach.

Rozvážne  začnem pochodovať  hore, dole. Po chvíli  vytiahnem  návrh zmluvy prichystanej pre jeho firmu. Starostlivo  študujem  dodatky, podmienky. A pritom usilovne  gumujem v hlave veľkú machuľu s nápisom ON.

  Tie papiere ma vrátia do reality. MUSÍM mu zavolať a byť profesionálna. Hotovo! 

Budem bojovať, tak ako vždy! Všade a so všetkými. S úvermi, daňami, zamestnancami, úradníkmi.  Áno aj s láskou, keď treba!  Nepokazím dôležitý kontrakt, pre pár pojašených hormónov. Mám  predsa rada peniaze. Dláždia cestičku k úcte a pohodliu.  

Rozhodne vyťukám jeho číslo a sypem z hlavy naučené formulácie: 

„ Prosím, potrebovala by som skonkretizovať dodacie termíny a rozsah objednávok. Áno, samozrejme, môžem prísť už dnes. Okolo druhej som u vás.“

Aj pre vás, nezmyselne pošepnem sama pre seba. Potom odložím mobil a s úľavou vydýchnem. Konečne, to mám  za sebou!

Sadám do auta s dobrou náladou. Milujem ten malý intímny priestor na štyroch kolesách. Celý deň  totiž musím hrať očakávané postavy. Šéfka, kolegyňa, partnerka. Každá z nich má svoju formu, hlas, mimiku.   A tak postupne vyťahujem príslušné masky, ako králiky z klobúka. No tu v mojom autíčku môžem byť iba ja. Ja a vzácne nič.

Sledujem šedú cestu pred sebou a pritom spomínam na minulé  roky. Ako som vstávala so strachom, že prepasiem niečo dôležité, šancu, ponuku čo príde. Naivná,  som chcela dostať všetko, čo život ponúka.  Potom prišla tvrdá realita.  Život totiž  nič, ale vôbec nič neponúka. Len preludy, sny, túžby. Možnosti ďaleko, vysoko, hlboko. To, čo má trvalú hodnotu treba tvrdo vydupať, vydrieť.

V práci vždy dôsledná, žena vždy upravená, kolegyňa vždy príjemná. Slovo VŽDY je nadmieru dôležité. Pár písmen, ktoré patria víťazom. Znamenajú totiž stále svetlo.  Ostatní zažiaria a zhasnú. OBČAS je kruté vymedzenie pre neúspech.  

Ťažko vzdychnem. Kedysi, dávno predávno nebol  môj svet  dokonalý. Pálil od lásky, mrazil zbytočnými trápeniami.  Sex ešte nepatril iba do kolónky pravidelnej telesnej údržby.

 Tá krásna neistota prvých dospelých rokov dávno zmizla,  ako zbytočná pohľadávka, ktorá už nemá cenu.

Čo keď práve on je posledná šanca. Byť znovu živá a znovu cítiť ?!

 Určite máme za sebou rovnaký príbeh. Zažil to čo ja a dobre  pozná ten zvláštny smútok víťazov.

 Preto tie blesky medzi nami a jeho spotené dlane.  Hanblivý úsmev sebavedomého muža. Obaja sme väzni vlastného úspechu. Opustení,  za zlatými dvermi, ktoré samy neotvoríme. Uzavretí, strácame prívody kyslíka.

 Možno, možno spolu. Život beží mimo nás, mimo našich cash- flow, život je flow.

Zastanem na parkovisku a polomŕtva, či skôr do živa spálená kráčam za ním do kancelárie. Sedí za stolom. Neistý , trochu zahanbený. Ja trepem naučené vety o tom, najmenej dôležitom , o peniazoch.  Iba automaticky prikyvuje a pozerá do zeme. Všetko je rýchlo dohodnuté.

Plachý dotyk na rozlúčku  vyťukáva túžby bez otázok.

  Roztrasená utekám do auta. Prejde pár minút a v mobile svieti jeho číslo:

„Prepáčte, prosím Vás, viete ja neviem...  Mohli by ste prísť .... Ešte na chvíľku ?“

 Rýchlo prikývnem. Rovnako zmyslene a  nezmyselne.

Som šťastná, prešťastná. Určite všetko pochopil.  Oslobodí ma a ja oslobodím jeho. Viem to. S krídlami v duši utekám späť.

Usmievavá sekretárka pomaly odkladá spisy.

" Prepáčte, pán riaditeľ musel náhle odísť, ale mám tu pre vás ešte nejaké dodatky k zmluve.“

Zmätená, beriem do ruky podávané papiere. Keď zavriem dvere v telefóne blikne správa s jeho číslom, ako pohrebná sviečka.

 " Prepáč, ušiel som. Mám strach".

 

KOLÁČIK PO ZÁRUKE

Láska je zázrak. Bez návodu na použitie, bez vysvetlenia.   Stále ten istý a pritom tak jedinečný príbeh.

 Aj ja som to zažila. Zaľúbená do biela, bez mozgu. V hlave som mala iba jeho. Na všetky klebetné otázky prečo som s mužom, ktorému bez hádky neviem povedať ani dobré ráno, som odpovedala, s vytrvalosťou  zle nastavenej platne: ON JE KRÁSNY, PROSTE KRÁSNY. 

Po pár mesiacoch, ktoré boli nekonečné, sme začali spolu bývať. A naše dva úplne odlišné svety sa zrazili s veľkým treskom na spoločnom území. Hotová vesmírna  katastrofa. Nekonečný boj mohol začať.

Stačila iná  značka pracieho prášku, smiešny nákup, nevhodná poznámka, fľak na koberci. A hneď sa spustila  lavína kriku a hlúpych výčitiek bez konca. Žili sme síce naoko bežný život , ale v štýle storočnej vojny.    

 Jediné mierové územie, bola naša  manželská postieľka. Sex vždy spoľahlivo upratal všetky naše viny.

Susedia vo výťahu mlčali a vzdychali. Pri náhodnom stretnutí ma zdravili s tragickým pohľadom. Každopádne , tele novela „ moje manželstvo“ bola v našom vchode veľmi obľúbená téma.   

 Naši rodičia nás občas prišli navštíviť. S trochu sileným  úsmevom a s hraným porozumením. Odchádzali s tragickým výrazom pohrebných hostí. 

 Potom rýchlo zabočili do najbližšej vinárne a tam viedli  nekonečné a úplne zbytočné debaty s jediným záverom: Takto to ďalej nejde! Išlo a skvele.

Verné priateľky pri piatkovej fľaši vína do úmoru riešili naše konflikty. Po treťom pohári nadšene tvrdili, že vojna, nie je nevyhnutná!

 Ja som bezstarostne  medzi nimi všetkými nadšene kmitala, ako dobre naštartovaný kolibrík. Strašne mi chutil, môj bláznivý zamilovaný život. Bol, ako sladký voňavý koláč, upečený tam hore, iba pre mňa.

No časom skalopevné  presvedčenie, že iba my dvaja sme jediní SKUTOČNE ŽIVÍ a nikto okrem nás netuší čo je pravá láska bez kompromisu začal nahlodávať  nenápadný vírus. Mal zvláštny názov:

 „TO SA NEPATRÍ. "

Náš úžasný, dosť uletený svet sa začal nenápadne a  pomaly rozpúšťať v tých obyčajných šedých dňoch. Úvahy o luxusných nohavičkách s čipkou alebo bez  nahradila trochu iná kategória : večera s kapustou alebo bez. Hádky zmutovali do podoby trochu smiešneho zvyku a vzájomné  jedovaté poznámky už nikoho nevytočili. Mužove zúrivé monológy postupne strácali na sile. A ani ja som už nevypenila kvôli každej hlúposti. Je ťažké umierať trikrát za deň! 

Začali sme brzdiť našu bláznivú jazdu a opatrne sa preradili do prúdu tých obyčajných slušných manželských párov. Musím priznať, bola to úľava. Jednoducho vojna skončila a prišiel čas mieru a pohody.  

 Žiaľbohu život má jednu dosť hnusnú vlastnosť. Nemôžete povedať: Tak, teraz je fajn, nechcem zmenu. Čas ďalej klopká vo svojom rytme, bez ohľadu na naše priania.

A tak z príjemného vegetovania vyrastie nuda a z predstieraného záujmu ľahostajnosť. Zabehnuté rána, ešte zabehnutejšie noci. Dlhé dni o ničom ťukajú vytrvalo  záporné manželské body.

Včerajší deň bol výnimočne iný. Muž prišiel domov s odhodlaným výrazom. Po roku ma pozval na večeru. Ten smiešny nápad som pre istotu neodmietla, veď  každý má právo na svoje čudné nálady.

Chvíľu usilovne prežúval a potom spustil odvážny monológ. O žene číslo dva, ktorá je pre neho už číslo jeden. Vraj za to môže len a len moja ľahostajnosť!

Pila som jedno cinzano za druhým a hodinu počúvala  tie banálne reči o láske. Skutočnej, úprimnej, proste naj. Celé more prívlastkov.

Nakoniec pateticky vyhlásil, že už neznesie naše kamenné manželstvo. On chce byť znovu pre niekoho  KRÁSNY, PROSTE KRÁSNY.

Tá veta mi zostala trčať v hlave, ako pokrivený klinec.

 Večer pobalil veci a odišiel. Pozerám do prázdnej skrine v jeho izbe. Je mi tak zvláštne, nijako. Bolí, nebolí, páli, nepáli. Ako keď vyhodíte  starý gauč. Človeka na chvíľu prepadne taká zvláštna  zmes nostalgie a smútku za starými časmi, no vyťahané perá a špinavý poťah vás rýchlo vrátia do reality. 

Len niekde ďaleko preďaleko, na dne dušičky drhne pár suchých omrviniek z toho, kedysi omamne voňavého koláča.

 

ULETENÉ CIELE

Som ideálna šéfka, ktorá vždy kráča len priamou cestou.  Výhybky sú iba pre slabších a semafory pre nerozhodných. Fungujem ako napnutý luk, ktorý neomylne trafí svoj cieľ- úspech. Práve toto odhodlanie  je stručný manuál pre dnešný pracovný pondelok. 

Správne nabudená , trochu nervózne obieham parkovisko. Musím počkať na „mladého." Teda oficiálne nového vedúceho marketingu. Funkcia pridelená perspektívne,  pre rozmaznaného synčeka dôležitého akcionára. Mám ho vraj zaúčať. Preložené do reality, ideme spolu na rokovanie o novej zákazke.

Keď mi ho včera predstavili, oblial ma pot. Výzorom pripomínal  priemerne zaopatreného  bezdomovca. Ale ja, nie som žiadna fúria. Budem trpezlivá a dostatočne veľkorysá. Výsledok  spoločnej práce objektívne zhodnotím a pozbieram argumenty. Veď nakoniec prečo nie ? Dám mu šancu, ďalšiu nedostane.

 Netrpezlivo pozriem  na hodinky. Ako to, že mešká? V jeho postavení ! V duchu skladám uvítací prejav. O presnosti, zodpovednosti...

Konečne zbadám firemný taxík. Mladý pán vystupuje  z auta pomalým krokom. S divne zasneným pohľadom.  Preboha! Hádam si čosi nešľahol! Cestou ešte ťuká do mobilu a pritom mi drzo obzerá zadok.

Meškáme a tak zruším plánovanú prednášku a rýchlo sadám do auta. Vytiahnem počítač a preberám výpočet aktuálneho rizika budúceho klienta. 

 Čísla blikajú a ja začnem rozoberať prípadné scenáre, ktoré by nám mohli pomôcť získať lukratívnu zákazku.

No on ma vôbec, ale že absolútne vôbec nepočúva! Totálny nezáujem! Pozerá mi do výstrihu a s trápne nadržaným pohľadom obzerá otrasne  nahatú reklamu pri ceste.

 Praveká časť môjho mozgu zachytáva signály a jasne dešifruje magické vlnenie: SEX. Ticho prechádza v nechutné erotické dusno. Zmätene začnem pliesť vety, ako oká na babičkinom svetri.

Preboha, snáď ma nechce zbaliť ?! O desať rokov mladší, o desať rokov krajší. Sledujem  jeho vyšportovanú postavu , hladkú opálenú pokožku, privreté oči. Zakloní hlavu, oblizne vlhké pery a ja mám pocit, že rozoznávam titulky z porno filmu v jeho hlave.

 Márne nasilu  upratujem myšlienky. Atmosféra je  prudko nákazlivá. Hotový mor! Rozpálené predstavy zákerne putujú po tele. Posledný pokus o pracovný rozhovor končí fiaskom. Pomotám čo sa dá a on sa začne rehotať na celé kolo! 

Už ďalej nemôžem. Začnem snívať, ako pred sto rokmi. O nezmyselnej, krásne uletenej  rozkoši. Je šialene blízko.  Preboha, ja ho fakt chcem!

 Bez najmenšej zábrany začne mlieť podivné nezmysly. O tom, že láska nemá otázky a nehľadá odpovede. Stačí, že je. Prehltnem nasucho a sedím namokro. 

 Premeria ma peknými tmavými očami a bez zaváhania  odbočí  na vedľajšiu cestu, neďaleko krásneho parku. Úplne stratím reč. Pomóc! Čo keď predsa?!

 No on môj sexuálny kolaps ignoruje. Vraj má  dohodnuté  rande. Práca musí počkať. Za hodinku je naspäť a ja zatiaľ môžem pripraviť podklady.

S ironickým úsmevom vybehne z auta a uteká k neznámemu dievčaťu. Je o desať rokov mladšia, o desať rokov krajšia....

 

PRAVEKÁ HRA

 Po štyroch hodinách úmorného šoférovania konečne zaparkujem pred pekným penziónom. Čaká ma týždeň tzv. "individuálnej snahy o odborný rast, pod dohľadom kreatívneho vedenia". Šialená veta z prospektu má  jednoduchú šifru : pracovné školenie.

Hodím kufor do izby a snaživo vylepšujem vlastný, ,trochu pokrčený vzhľad. Za polhodinku je prvé spoločné sedenie.

 V priestrannej , no pritom útulnej zasadačke, nervózne postávajú  účastníci seminára. Taká tá klasická vzorka. Pár snaživých, pár unudených, občas sympatická priateľská tvár. Mierne otrávená, ospalo miešam kávu, pripravená spoluvytvárať „atmosféru vzájomnej žičlivosti".

 No stačí chvíľa a som prebratá, ako prvá snežienka. Pár metrov odo mňa stojí jednoducho senzačný chlap. Chvíľu ho pozorujem. Je temer dokonalý. Perfektne oblečený, krásny úsmev, pohyby, pohyby. Bože, tie pohyby!

Zhlboka vydýchnem. V hlave mi zablikajú posmešné reči  kamarátok po druhom litri červeného.

„ Samozrejme, tvoj muž je hotový anjel ALE..... NIKDY  NEVIEŠ !“

Jasné, občas nás prepadnú  nechcené túžby.  My poriadne manželky ich snaživo ignorujeme, ale ony trpezlivo a zákerne čakajú za rohom na vhodnú chvíľu. 

  Keď ten náš jediný a úžasný zabudne na úsmev, gesto a   domáca pohoda zmutuje do šedej nudy.  

 Vtedy vycítia šancu a triafajú presne, silou poriadneho smeču.

Upijem zo šálky a naivne dúfam , že spolu s horkou kávou prehltnem aj všetky nebezpečné myšlienky.

Zámer nevyšiel. Prejde chvíľa a ja sama neviem prečo,  nenápadne kráčam bližšie k nemu.

 Dobre viem, že som objektívne naozaj pekná baba.  Tento jednoduchý fakt akceptujem rovnako, ako znamienko pod ľavým kolenom. Sex v očiach mužov s prehľadom ignorujem.

Dnes je však deň naruby. Z neznámych vesmírnych príčin, chcem práve teraz byť krásna, najkrajšia pre úplne cudzieho muža. Môj rozpustený pohľad, vysiela jasné signály. Ťukajú tajnú reč medzi mužom a ženou, rovnakú  milión rokov dozadu a milión rokov dopredu. V tele mi bláznivo skáču hormóny a v ruke mi pípa zaľúbená SMS od manžela.

Som obyčajná bláznivá koza! A práve teraz, môj lakomý šéf pustil žilou a v rámci imidžu firmy zaplatil celý týždeň!  Pomóc!

Na moje veľké prekvapenie moju snahu dokonale ignoruje. Rozpráva hlúpe banality o ničom a spokojne vedie trápne uhladenú komunikáciu manažéra na úrovni. Nerozumiem a nechápem. Muž za nedobytným sklom. Prvý muž v živote , ktorého chcem zbaliť je zároveň prvý, ktorý kašle na mňa. 

Večer telefonujem s manželom a pritom myslím na  môjho tajného favorita. Jeho evidentný nezáujem je ako bezpečný zámok, ktorý ma ochráni pred neuváženými  činmi. Bezpečne a veselo  môžem snívať svoje hriešne  sexy sny, nepoznačené realitou. Ďaleko, preďaleko, iba s ním, bez zbytočných výčitiek. Taká nevinná erotika pre dušu.

  Našťastie  prednášky a cvičenia sú na dobrej úrovni. Zamestnávajú nás intenzívne celé dni. Až na záver týždňa máme naplánované  spoločenské posedenie. Alkohol, švédske stoly. Vediem vľúdne reči a jeho iba náhodne  pozdravím s trochu sileným úsmevom.

 Po polnoci unavená, zamykám prázdnu izbu. Môj tajný vysnený  milenec  znovu  drieme pod vankúšom. Je čas sa ho zbaviť. Čo s ním ? Založený do poznámok, vkĺzne do kufra a privíta ma doma, pri rannej káve. Preboha, snáď ma nebude strašiť v manželskej posteli?! 

Smiešne predstavy náhle zruší hlasné klopanie. Medzi dverami stojí ON. Má pripravenú odpoveď bez jedinej otázky:

 " Strašne ťa chcem. Rovnako ako ty mňa.“

 Mlčím a jeho slová ďalej poskakujú v tme.  

„ Tu som nič nemohol  podniknúť.  Kolegyne by všetko vytárali. Určite poznáš ten druh klebetných kráv.“

Bez váhania mi upotenou dlaňou tlačí do ruky vizitku: 

“ Viem, viem, obaja máme záväzky. Tu je číslo na dobrého známeho, keď dostaneš chuť. Diskrétne a bez rizika.“

 Zvláštne. Stačí pár viet a kúzlo neodolateľného muža zmizlo. Vyjavene pozerám na ustráchaného smiešneho chlapa, ktorý sa ma bojí pozvať, hoci len na pohárik! Je fakt trápny !

Tresknem dvermi a pošlem ho tam kam patrí.

 Ráno odchádzam veselým krokom a v ruke mi poletuje ľahká batožina bez zbytočných snov a hostí.

 

ZÁKERNÁ PRIORITA

 Je ospalé nedeľné popoludnie. Sedím na terase, trochu otrávená  popíjam víno a v hlave obraciam stránky minulých rokov. Vlastne ani netuším prečo. Asi naozaj platí, že keď nie je o čom snívať, začnete spomínať. Na časy dávno minulé.

 V duchu vidím svoj obraz , akoby v spätnom zrkadle. Ja, mladá a naštvaná, v otrasných šatoch, v biednom podnájme. Zavalená robotou o ničom počítam peniaze, ktoré stále chýbajú. Môj svet je zlá chudoba, zalezená pod kožou.

Každý deň nešťastne pozerám do výkladov na nedostupnú zem luxusu  a v snoch cítim vôňu drahých parfumov. Bože, tak závidím tým  úspešným a bohatým!

Našťastie, smutné vegetovanie zatrpknutej šedej myši nebola moja osudová karta. Život mi prekvapivo zmenila náhodne vypočutá veta:

 „Jediný cieľ, bez akýchkoľvek pochybností, je isté víťazstvo. Vždy. “

Rozhodnutie bez váhania, ktorému je človek ochotný podriadiť všetko! To je ten pravý zázrak a tajný poklad! V ten deň mi v diári zasvietila veta s veľkými písmenami: BUDEM  BOHATÁ !!!!!

 Zvolila som najrýchlejší osvedčený spôsob. Nájdem  vhodného chlapa, ktorý sa postará. 

 Všetci muži okolo, prechádzali neľútostným sitom. Škaredý, milý, svalnatý, krásny, múdry...Samé kraviny! V mojom rebríčku existovala jediná testovacia otázka : Máš ? Nemáš? Tie hlúpe ženské debaty o láske, vzájomnom porozumení a dobrom sexe mi nič nehovorili!

To všetko príde, ak je ZA ČO, a všetko veľmi, ale veľmi rýchlo odíde, keď NIET ZA ČO.

Prešlo pár rokov mojej  intenzívnej práce a ja dnes spokojne vychutnávam výsledok.

Krásny prepychový dom, záhrada s bazénom, plné skrine  drahé  dovolenky.  Dokonalý výber z jedálneho lístka tých lepšie narodených. 100% nalíčená, 100% oblečená, 100% zabezpečená. Pohľad na mňa je pre mnohé ženy príjemný, ako mastný rezeň na žlčník. Prečo však nábeh na vredy mám ja a nie tie chudery naokolo?

Za to manžel je očividne spokojný. Má skvelý servis a jeho túžby sú presne vypočítané, ako úroky v banke.  Rešpektuje  ma ako súčasť inventáru zladeného s vybraným vkusom. Príjmy a výdaje eviduje už dlhé roky v priaznivej nerovnováhe.

Unavene pozerám na vyprchané bublinky v pohári.  Spomienky nezmenia môj vlastný smutný kalendár.  Jesenné depresie, jarná únava, vianočná melanchólia, letná nuda.

Darmo, musím prijať ďalšie zásadné rozhodnutie. Znovu stanoviť pevný cieľ bez zaváhania! 

 Možno láska?! Nie, nie...To je príliš rozmaznaná pani. Obláčik, ktorý priletí a odletí  Nikto nevie kam, nikto nevie kedy.

 Mám inú voľbu. Chcem pozorného nežného milenca, inteligentného spoločníka, primerane závislého na mojich rozmaroch. Áno, presne takého muža nevyhnutne potrebujem.  

Naštartovaná začnem hneď v hlave preberať vhodných kandidátov. Mužove postavenie zabezpečuje široký výber. Známi, priatelia- nepriatelia, obchodní partneri. Zvláštna uzavretá spoločnosť úspešných  so zástupom poskokov, ktorí  čakajú na svoju šancu plávať v lepších vodách.

Hneď zajtra začnem opatrne  rozhadzovať správne siete.  Náhodné rozhovory, posedenia, nasilu nečakané stretnutia. Občas váhavé rande, s prehliadkou  možností pre obe strany. Vyraďovací okruh je každý deň o kúsok menší. Zvládnem aj pár pokusov a omylov.

 Prejde pár mesiacov a ja nadšená vlastnou dokonalosťou  otváram šampanské. Môj výber bol bezchybný. Nový priateľ Andrej, presne chápe, čo od neho očakávam. Je sexi, diskrétny, milý, galantný.

 Svet okolo má hneď krajšie farby a mne do dlaní  padajú drobné  sladké radosti. Nežné bozky, skutočný záujem, obdiv, veselé sklíčka pohody. 

Samozrejme, že platí mojimi kartami, šoféruje moje auto. Ale to je len prechodný stav. Bude postupovať vyššie a vyššie. Dobre poznám cestovný poriadok spoľahlivých výťahov medzi elitu. Stačí trochu námahy a správne kolieska zapadnú na správne miesto.

No práve dnes je hnusný šedivý pondelok. Netrpezlivo čakám Andrejov telefón. Boli sme dohodnutí na dobrej, ale naozaj dobrej večeri. Nervózna chodím po byte. Stačí slovo a jedovato zasyčím, horšie než mokrá prskavka.

Manžel s ironickým úsmevom listuje noviny. Niečo tuší, no má vypnutý príjem. Pre istotu.

 Nie, mňa nevytočí. Predsa nestratím formu pre smiešnu hlúposť. Možno ho zdržala nejaká banalita.  

Pripúšťam, že v poslednej dobe boli medzi nami aj zlé chvíle.  Pár ľahostajných dotykov, trochu nudy. Ale mám v zálohe príjemné prekvapenie. Zaujímavé  kontakty pre jeho kariéru. Určite bude nadšený.

 A vôbec, radšej zavolám Evu na klebety a spláchnem zbytočné čierne myšlienky. Nadšene súhlasí, veď kto by odmietol pozvanie do najlepšieho podniku v meste!

 O hodinku už kráčam po mäkkom koberci. Všadeprítomný luxus a cinzano je balzam na nervy.

 Zrazu zbadám Andreja. Sedí neďaleko s elegantnou dámou. Trochu rozpačito, počúva lichôtky príťažlivého, sexy- mladého muža, ktorý pre mňa BOL. 

Môj svet je v sekunde naopak. Mám pocit, že pozerám na film so zlým obsadením. V hlavnej úlohe "TÁ DRUHÁ".

Nie je mladšia, krajšia ani  múdrejšia. Iba jej konto má posunutú desatinnú čiarku. Pár núl navyše. A ďalšia zbytočná zakotví nečakane v mojej duši.

Musím pripustiť, nielen JA mám jedinú prioritu.

 

ROZBITÉ ZRKADLO

Ďalší pracovný deň bláznivo uteká na tachometri. Pohľadávky, záväzky, prepletené v kolotoči spoľahlivých a nespoľahlivých. Obchodní partneri skáču hore, dole a nikto netuší, kde a kedy pristanú.

Stačí, že dobrá firma zmení vlastníka a únavný maratón večného handrkovania o peniaze štartuje. No a na našom milom Slovensku ešte stále platí, že neprosí dlžník, ale veriteľ.

Aj dnes nás čaká podobné zábavné stretnutie. Sedíme s kolegom v aute a tuho premýšľame, ako vyžobrať od Delty s.r.o. aspoň nejakú hotovosť za dávno dodaný tovar.

 Keď dorazíme do firmy, privíta nás nová pani riaditeľka.  Plná ochoty a ženského šarmu. Podľa mňa dosť  trápneho, podľa  Dušana  neodolateľného.

Nie je hlúpa, hneď vycíti, že jej veľmi nefandím a tak  radšej  takticky zavolá vedúceho prevádzky, aby mi robil spoločnosť. Neostáva mi nič iné, len súhlasiť. Ešte stihnem kopnúť firemnú polovičku do kolena a precediť cez zuby:

 „Nie, že ťa dostane“.

Jeho namyslený pohľad odpovedá jasnou rečou. Zas je majster sveta, ktorému žiadna žena neodolá!  

Vysoký, dosť príťažlivý muž, mi podáva ruku s trochu zamrznutým úsmevom. Je jasné, že takéto hry nemusí, ale drží firemnú kultúru a potichu zúri. Vchádzame do montážnych  hál a on vysvetľuje nový výrobný program , ktorý znovu pomôže  rozbehnúť biznis.

Môj profesionálny záujem naberá nečakaný smer. Má v sebe magnet, ktorý mení schopného manažéra na sexy chlapíka.

 „ Poďte uvarím Vám, radšej šálku čaju.“

 Nečakane preruší prednášku o budúcej prosperite. Zavedie ma do útulnej kancelárie, usadí do pohodlného kresla. Úslužne pobehuje okolo, ako nejaký sexy čašník v luxusnom hoteli. Má fakt dobrý zadok a milý úsmev. Popíjame špeciálny super čaj a ticho medzi nami je nebezpečne príjemné.

„ Radšej pôjdem.“

 Nesmelo zamrmlem oveľa neskôr, ako sa patrí. Smutne prikývne a ja rýchlo utekám pred hriešnymi myšlienkami.

Ledva stihnem kolegu, ktorý práve nadšene podpisuje ďalší pamflet s honosným názvom: „Dohoda o splátkovom kalendári.“

Unavene rezignujem. Veď nakoniec je to len papier. Život aj tak beží na inej koľaji. Ešte vypotím pár fráz na rozlúčku a padáme preč.   

Čas rýchlo melie dni v jednom veľkom kolotoči. No mne v hlave stále bliká spomienka na chlapa, ktorý by rečou mojej babky, stál za hriech.   

A napodiv nie som v tom sama. V telefóne svieti jeho číslo!

 „Je nádherný deň, vaše slniečko funguje?“

  Nadšene prikyvujem a ďalej počúvam sladké komplimenty.

Náhodou pozriem  do zrkadla a zrazu vidím svoju tvár jeho očami. Preboha, prvý raz v živote som úžasná,  nádherná. Lebo naozaj do krásy vyrastieme iba v srdciach tých druhých. Dôležitých druhých.

 Zasnená pobehujem po kancelárii. No ako náhle začnem  preberať neuhradené faktúry romantická nálada sa stratí kozmickou rýchlosťou. Rýchlo vyťahujem cigaretu a prestanem premýšľať v ružových farbách.

  Čo ak vypustil pokusný balónik plný lichôtok v snahe pripraviť pôdu na typický slovenský nákup?! Namiesto peňazí iba sľuby a výhovorky. Pre istotu  zabalené v erotickom obale.

Niečo v tom neodolateľnom štýle krčmového frajera:

„ Taká hviezda , ako ty, predsa nejaký zabudnutý dlh bez problémov  zvládne?! “

  Nie, nebudem zbytočne maľovať čerta na stenu! Prečo si nedopriať aspoň raz ten luxus, byť chvíľu iba žena!  Dokonca príťažlivá žena, ktorú niekto jednoducho balí. Jupíí! 

 Na druhý deň ráno ma v sklade dobehne čierna realita.  Z expedície odišla dodávka pre jeho firmu. Vytočená do biela , pátram kto povolil zásielku červenému a teda neplatiacemu zákazníkovi. Ako na potvoru, nikto nič nevie!

 Prepadne na panika. Určite ON všetko zariadil. Presvedčený , že stačí pár zamilovaných rečí a ja budem namäkko! Nie, to mu nedarujem.

Bez rozmyslu vytáčam jeho číslo a dojednám skutočne neodkladné stretnutie.

Tu totiž nejde o tie trápne peniaze, ale o MOJE sny a  túžby. Pichajú, ako rozbité zrkadlo.

 Prichádza presne. Vyzerá super, ale ja zabalená v hneve, ako v nepriepustnom obale ho dokonale ignorujem. Pre istotu hneď spustím dlhý nechutný monológ. Výčitky striedajú hlúpe obvinenia. Nakoniec s feministickým zaujatím vykresľujem všetky hrôzy na mne spáchané.

 V ruke mu bezmocne visí krásna ruža. Mlčí a v očiach má črepiny vlastných snov a túžob. Bez slova odchádza .

 Chcem kávu a trochu pokoja. Poskladať hlavu do myšlienok a myšlienky do hlavy. No v kancelárii tróni vytešený Dušan :

„ Zlato, naozaj neviem,  čo by si bezo mňa robila. Som dobrý,  fakt dobrý. Firma Delta s.r.o. poslala celú polovicu starých dlhov a novú dodávku zaplatili na drevo.“ 

Zdesene pozerám, ale on nič nevníma.  S namysleným výrazom plemenného moriaka  bezstarostne pokračuje:

„Vraj si ráno zháňala podklady. To vieš tá nová riaditeľka v telefóne čosi splietala, že došlo k omylu, lebo vedúci prevádzky dal úhrady bez jej vedomia!  To bude  asi ten chlapík, čo sa ho poslala  za tebou, aby trochu zavadzal,  Cha, neverím... Určite je zo mňa namäkko!“  

Zúfalá pozriem do zrkadla. Už nie som pre nikoho úžasná a nádherná. Zostala mi iba tá opustená  ruža na stole.  

 

DIVADLO

 Zamyslene otváram dvere bytu. V hlave mi stále trčí tá náhodne vypočutá veta :

"Vieš, ja som vždy verila, že naše manželstvo bude iné. "

Preboha, naozaj sme všetky, ale že všetky, úplne rovnaké ?! Túžime, snívame. Slzíme nad romantickými príbehmi a na konci vlastného filmu prekračujeme doma kus niečoho neskladného a nepoužiteľného s názvom : Môj muž.

Samozrejme, aj ja som tiež chcela. Fungovať s partnerom na patričnej úrovni. Ináč, lepšie. Koniec, koncov mám na to všetky predpoklady. Nie som žiadna žienka domáca. Šprinty od sporáka do chladničky nemusím a druhá zmena s vysávačom v ruke mi naozaj nehrozí. Ani omylom!   

 Plný diár telefónnych čísiel spoľahlivo zabezpečuje  servis  na všetky svetové  strany. Upratovanie, nákupy, varenie, údržba, dobré reštaurácie a tisíc ďalších hlúpostí.  A po poslednej talianskej debate pribudol do zoznamu aj manželský poradca.  

Štýl a sľubná kariéra je každodenná samozrejmosť. No čo keď, práve preto, žijeme dva životy a  nie jeden spoločný?!

 Popíjam čaj a pozorujem môjho milého- nemilého. Napriek jeho zjavnej fyzickej prítomnosti sa cítim úplne sama. 

 Zaujatý, ťuká do tabletu s rozkošným výrazom  chlapčeka z reklamy na čokoládu. Po chvíli nadšene vykríkne:

„Predstav si, MÁM TO. Všetko sadlo do bodky!".

 Vydolujem zo seba chápajúci úsmev. A pritom v duchu  premietam: Čo asi má ? Platbu, objednávku alebo ľadového medveďa? Neviem. Časy keď, TO bolo dôležité sú dávno, dávno preč.

 Aj tak mi pripadajú, všetci tí  úžasní manažéri rovnakí, ako chlapci v gombíkovej vojne. Kto z koho? Boj a víťazstvo.  Znechutene zaleziem do postele.

Ráno našťastie privítam v lepšej nálade. Som rozhodnutá  ochutnať ten omamný svet úspechu. Riskovať hru na biele a čierne figúrky. Bez milosti rozdávať mínusové a plusové znamienka.

 Moja energia ide na plný plyn. Dnes biznis fičí  správnym smerom. Všetko dokonale prepočítané presne zapadne do pripraveného scenára. Som jednoducho dobrá, moc dobrá.

 No žiadny super pocit neprichádza. Zamyslene čmáram po papieri hlúpe vety.

Nie som muž, mne nestačí vyhrávať. Chcem niečo mimo účtovnej uzávierky. Bez čísiel, bez evidencie. Pohľad, dotyk, triašku v kolenách.

 Smutné úvahy mi zruší nadšené tresknutie dverí. Prichádza šéf, s elánom čerstvo nabitej baterky.

 Vyzerá ako nejaký sexy- páv, ktorý rozprestiera pierka najkrajších farieb. Odvaha, temperament, rozhodnosť, humor. Belasá, červená, žltá, zelená. Má v sebe  nadšenie, ktoré mne tak chýba! Jeho energia ma sladko zahrieva.

 Ďalšie dni riešime spolu mnohé veci okolo dôležitých klientov. Stratégie, obchody, podrazy. A mne je s ním moc dobre. Dáva mi presne to po čom mi duša piští  a telo túži. Chlapčenský úsmev, erotické ohníčky v očiach, nápadne nenápadné dotyky.

 Hlúpo začarovaná utekám každé ráno do práce. Svet je zrazu tak zábavný! Prejde necelý mesiac a my dvaja sme   zázračný super tím. Konečne mám pocit,  že aj ja hrám hlavnú úlohu!  Nesedím medzi divákmi. Nadšene lietam po doskách života.

Občas potrebujeme aj trochu oddychu. Luxusná  služobná cesta vždy príde vhod. A k tomu tak akosi samozrejme aj sex, lepší než pohárik po dobrom obede.

 Každý večer nasilu vlečiem nohy opustenými ulicami k domácemu krbu, útulnému, ako novembrové ráno. Preto mi vôbec neprekáža, že naša spoločná tajná bublina veľmi rýchlo praskne. Stačí malá nepozornosť a zopár zlých poznámok na vhodných miestach. Odhalené kamene vzťahov letia nečakanou rýchlosťou. Len tak -tak  uskakujem a točím oblúky do neznáma. 

Môj muž doma trieska dvermi a odchádza na plánovanú služobnú cestu s neplánovaným luxusným servisom. Zn. Anička, osobná asistentka pre všetko, ale že naozaj pre všetko.

 Na druhej strane brehu ,pani  manželka vystrihne hotovú antickú  drámu. Hysterický útek je oproti tomu iba nenápadná  bodka za vetou.

No napriek emóciám stihne úplne chladnokrvne vybieliť všetky účty. No čo, drobné na cestu nie sú na škodu.

Ja ešte ako tak, s ťažkým žalúdkom  prežujem pár nechutností a trochu chaosu.

Dnes už to máme konečne za sebou. Šťastná, prešťastná sedím v novom spoločnom byte. Pri mne spokojne pradie môj nový, teraz už domáci miláčik. Donesie šampanské a spustí nečakaný monológ:

" Myslím, by si mohla zmeniť robotu. Pochop, nechcem žiť s kolegyňou, láska moja.“

Počúvam s otvorenými ústami a spustím monológ číslo dva o túžbe dialógu.

Tvoriť niečo spoločné, žiť spolu. Pletiem hlúpe vety do smiešneho guláša. Diváci, herci, javisko, hľadisko. Počúva. Na tvári má ten neodolateľný  chlapčenský úsmev. Moje upotené  vysvetľovanie ženského duševného sveta, plné podivných metafor, zaklincuje neuveriteľnou vetou:

 „Fakt, to už s tebou v práci nedávam. Myslím iba na sex. Nemôžem za to, že si úžasná! “

Ženské zbrane s ohlušujúcim rachotom padajú k zemi.  Ktorá z nás by odolala ?! Byť aspoň chvíľu tá jediná, najkrajšia ? Osudová žena. 

Prežijeme krásnu, dlhú noc. On zmizne do roboty a ja,  s elánom ospalej mačičky, rozpúšťam  pod sprchou termíny, objednávky a červené výkričníky v hlave.

Lahodný deň zapíjam cinzanom a nič neriešim. Nádherná úľava !

Prišiel až neskoro večer. Spokojne  padá do kresla a ja zrazu vidím na jeho tvári , ten známy úsmev obľúbeného chlapčeka z reklamy na čokoládu.  S úľavou vydýchne a povie: „MÁM TO."

Telom mi prejde mráz. S nechutnou  istotou viem, že pasca zapadla a kľúč definitívne pootočil zámok.

Domov totiž,  nie je pre krásnych, sexy bojovníkov, domov je pre našich spokojných a unavených manželov.

 

DVAJA NEZNÁMI

Sedím v útulnej kaviarni a narýchlo preberám poznámky v pauze medzi prednáškami. Malý zaslúžený oddych, s pohárom  horúcej čokolády na stole. Vyruší ma známy, veselý hlas:

 „ Marta, čau! "

 Sylvia, moja stará priateľka  do dažďa. Obidve stokrát zmoknuté a uschnuté s našimi letnými búrkami v duši. Stačí pár minút a znovu nadšene ohovárame všetkých blízkych vzdialených .

„Čo Miloš ?" vybafne na mňa.

 „Ale, rozbiehame ďalší spoločný biznis. Personálna a vzdelávacia agentúra. Tu v hoteli nám beží jeden z prvých kurzov. “

 Marta prevráti oči:

„ Samá práca a práca...A nejakého osobne personálneho potomka, nemáš v pláne? “   

Rýpe systematicky nielen do šľahačkovej torty, ale aj do mojich citlivých území nikoho. Urazene oponujem:

„ Pozri, my nie sme žiadny trápny pár, čo potrebuje   miliónové hniezdočko na ďalšie rozmnožovanie. Fakt nie. Jednoducho nás momentálne baví  robota, čo bude ďalej neriešime." 

Sylvia cíti, že prestrelila. Kajúcne dodáva:

„ Veď ma poznáš, som duša večne zamilovaná!“

Mala pravdu. Vždy kašlala na robotu a životom poľahky  plávala medzi milovanými a už nemilovanými mužmi. Nie ako ja, večne utopená  medzi faktúrami a objednávkami a podobnými  sexi -položkami. Možno práve preto rada počúvam to jej nadšené hrkútanie o ničom.

No nechcem byť až taká suchárka a tak trochu nasilu romanticky vyhlásim:

„ Náhodou, aj teraz premýšľam nad mojou láskou.“

 Sylvia so smiechom vybuchne :

„ To nemyslíš vážne?! Vraj premýšľať! Ešte nikdy som pri žiadnom chlapovi mozog nepotrebovala!

Urazene odvrknem:

„Robím analýzu jeho prednášky. Dobré a zlé stránky.“

Môj solídny tón ju ešte viac rozveselil:

 „To budeš buzerovať vlastného muža?!“

Sebavedome odpovedám:

„ Samozrejme, sme predsa  partneri. Je to naša interná dohoda."

 „ Čo to je partneri ? Dvaja chlapci, dve dievčatá !? "

Provokuje ďalej. Náš obľúbený seriál   „Spolužitie dvoch pohlaví " točí nový diel. 

 Ja totiž z princípu odmietam tie trápne babské hry.

 Niečo na spôsob:

„Ó, ty si úžasný, vieš zapnúť pračku ! “

 Za to Sylvia, má na vzťahy jediný univerzálny návod : Rozprávku o žabiakovi. Ten klasický príbeh, keď princezná pobozká ropuchu a miesto nej vidí  nádherného princa.

Premietnuté do praxe : Akákoľvek kreatúra mužského pohlavia, ak sa dostane do jej intímnej blízkosti, je zrazu úžasný super chlap, ktorého dokáže vychvaľovať do bezvedomia.  

A všetci tí muži, sú z jej obdivu úplne hotoví. Odpustia jej čokoľvek  na svete. Bez ohľadu na ich mozgovú kapacitu a stav účtu, nikomu z nich, táto očividná manipulácia neprekáža.

Naštartované sladkými krémešmi ohnivo debatujeme až pokiaľ nezbadám môjho Miloša. Má za sebou seminár a váhavo kráča k nášmu ukričanému stolu. Silvie venuje krátky zdvorilý úsmev, mňa pohladí  očami.

„Dnes som trochu mimo, čo myslíš, ide to ?”.

  Zaskočená horlivo prikývnem. Sylvia zatiaľ koketne gúľa očami nad nedopitým vínom.  Keď začneme riešiť pracovné veci, znechutene zíva. A tak sa rozlúčime ako vždy, bez zbytočných plánov. Veď náhoda sa postará.  

Ďalšie dni nie sú tie najlepšie. Práce veľa a lásky málo. 

Klasická nepriama úmera, ktorá občas postihne každú dvojicu. Ani my, nie sme výnimka.

 O to viac ma zaskočia  lístky na ples s Milošovým  ráznym komentárom:  

 „Treba na chvíľu vypnúť. Sme unavení, nechýba veľa a začneme robiť chyby. A tie sú v našom biznise  drahé, príliš drahé.."

Hovorí prísnym tónom, akoby chcel vopred zrušiť  zbytočné otázky. A tak môj vysnívaný víkend , aspoň tridsať hodín v posteli je nenávratne stratený!  

Nevadí, som predsa žena do nepohody, ktorá niečo vydrží! A tak v sobotu večer, šialene unavená,  odhodlane cupitám do tanečnej sály v tesných šatách a hnusne drahých topánkach. Náladu lepím profesionálnym úsmevom.

 Našťastie večer prebieha v príjemnom tempe. Pár drinkov, nenáročné rozhovory medzi mandľami a šunkovou penou. Mám  trochu problém udržať vlastnú grimasu v správnom tonuse a zabudnúť na moju drahú postieľku.  Túžim byť aspoň chvíľu slon a pohodlne driemať postojačky!

Odhodlane do seba lejem nejaké podivné energické drinky, keď pri našom stole zbadám veľmi elegantného muža. Kto to je ?! Urobím nenápadný presun vlastnej bojovej jednotky a čakám na zoznámenie. 

 Miloš konečne prestane obzerať štedro vyvinuté hostesky a veselo zapotí:  

„ Dovoľ aby som ti predstavil Petra, kamaráta z minulého storočia.“

 Slušne kývnem a v duchu očakávam tie vždy a všade stále rovnaké historky zo strednej školy. 

No opak je pravda. Ten jeho dávny známy- neznámy je výnimočný spoločník. Galantný, príjemný. A strašne dobre tancuje.

Koniec zábavy má nečakaný spád, akoby vystrihnutý z červenej knižnice. Miloš je záhadne stratený. Peter ma objíma a bozkáva v nočnej ulici a ja slušne pripitá, vôbec nič nenamietam ! Naozaj netuším, kde skončím. Noc je príliš krátka. 

Ráno mám totálne okno. Cítim vôňu kávy. Bojazlivo otváram oči. Chvála bohu, som vo vlastnej posteli. Miloš ma nežne hladká po vlasoch. Tíško a s láskou. A vtedy mi zapne hlava naplno.  Preboha on MUSÍ vedieť!

Prehltnem  nasucho a hneď spustím zbytočný kolotoč slov. Výhovorky, alkohol, dotyky, záhady.... Dokonalá obhajoba  bezmocných a všemocných žien.

No on iba zmierlivo prikyvuje s výrazom chápajúceho farára.

 „ Láska, ja Ti rozumiem, ani netušíš, ako veľmi".

Čiastočne v alkoholovom opare klipkám očami. 

 Mám zvláštny  pocit, že  moja skoro nevera  je pravý liek  na chlad medzi nami.  A tak ticho ďalej počúvam :

"Spomínaš na kávu so Sylviou? Jasné, že je trápna, ale raz pri náhodnom stretnutí ma úplne dostala. Priznávam, bol som vedľa z jej obdivu. Fakt. No stačilo jedno rande,   pár bozkov a hneď som to odpískal. Naozaj hlúposť,  obyčajné mámenie, primitívne mámenie.“

Ťažko vzdychol a pokojne pokračoval: 

Potom sme išli s Petrom na pivo a ja som spomenul vlastné hriechy a vlastné výčitky. Vysmial ma a navrhol mi  bláznivú stávku. Vraj ťa  bez problémov dostane! A zmaže moje viny. To vieš, on majster sveta!

V šoku otváram ústa, bez hlásku. Zmätene pozeráme na seba , zvláštne  cudzie bytosti. Akoby sme mali päť nôh a tri hlavy. Nepoznám jeho, nepoznám seba, nepoznám nás, dokonalých partnerov.

Zrkadlá v spálni odrážajú naše tiene. Tiene blízko vzdialeného druhu.

 

ROVNOVÁHA

Smutne vzdychnem. Prečo ten typický pohodlný mužský svet musí byť vždy plný naliehavých otázok:

„Zlato, kde mám ponožky? Nevidela si moje kľúče ?  Čo budeme jesť ?....“

A k tomu celý večer počúvam tie každodenné všedné hriechy. So šéfom sa nedá vydržať, podriadení nevedia, čo by ešte chceli. Rodičovské v žiadnom prípade nestihnem a nákupy necháme na sobotu.

No, ja som ženuška milujúca. Dokonalá bytosť so siedmimi rukami, troma hlavami a vytrvalosťou arabského koňa. Vždy VŠETKO zvládnem.

Môj manžel je predsa  hotový poklad! Stále ma miluje,  vraj som naozaj skvelá! A tak ďalej fičím , koľko vládzem.  

Veď ON tak veľmi potrebuje domácu pohodu, pokoj. Nová kúpeľňa, pokazené auto, jedovaté učiteľky, otravní susedia.  To všetko sú drobnosti, ktorými ho nechcem zaťažovať. Radšej usilovne capkám teplo rodinného krbu.

Zarábam, koľko vládzem, len aby mohol mať prácu, ktorá  ho baví.

Žiaľbohu , občas príde nejaký zdravotný problém. Preťažené telo, unavená hlava nevládze. 

Vtedy ma starostlivo obieha, masíruje, nosí lieky.

A pritom so sileným úsmevom  presvedčia:

 „ Neboj, TY to zvládneš.“

Samozrejme súhlasím. Ja predsa VŽDY  VŠETKO zvládam.

Dnes bol zlý, úmorný deň. Ledva vlečiem nohy za sebou. Miesto štýlových doplnkov som ovešaná taškami s nákupmi. Doma ma privíta  zvyčajný kolotoč povinností čo nepočkajú ani sekundu. Rozhádané večne hladné deti, byt kde nie je kam stúpiť.  Po necelej hodinke konečne padám na posteľ. Aspoň na chvíľočku...

 Na nočnom stolíku zbadám položený list. Určite nejaká zabudnutá faktúra. Veď inú poštu  som nevidela najmenej sto rokov.

Otrávene rozkladám papier a prekvapene pozerám na mužov uhladený rukopis.

 Prvé vety sú krásne a romantické:

 " Miláčik, si úžasná. Naozaj. Veľmi ťa obdivujem. No, žiaľbohu som zamilovaný. Vieš, prišla nová kolegyňa. Žije sama, nešťastná a bezradná. Najprv som jej chcel iba trochu pomôcť, poradiť. Prisahám, nič viac. Ale to vieš, sex. Skutočný chlap, ako ja, je vždy bezmocný. Chcem byť s ňou. Ty si inteligentná, rozumná, bez problémov to zvládneš.“

Pozerám neveriacky okolo seba. Stačí pár riadkov a môj svet zmizol v čiernej diere. 

A v prázdnej hlave mi zrazu zabliká nečakané poznanie.

 Princíp rovnováhy funguje vždy a všade.  My, super dokonalé ženy  a ešte by sme chceli aj lásku! To nejde, mať všetko. Aspoň nejaká spravodlivosť musí byť!  

 

STRETNUTIE

 Spomínam, čo bolo vlastne  na začiatku? Tá odpoveď je jednoduchá , ako dobré ráno. Sex a ešte raz sex. Babky pred kostolom iba znechutene  mávli rukou. Sprostých, ako ja, pánboh počíta na tucty. Mladá, hlúpa a nadržaná.   A potom prišiel ten trápny  klasický koniec. Nevesta s bruchom na  sladké osemnáste narodeniny.

 Moju naivnú modrú oblohu v hlave vystriedal krutý studený front s búrkovými mračnami na dennom poriadku. Ďalšie deti, trampoty s peniazmi, svokrinými buchtami a nekonečný zástup toho čo musím. A k tomu všetkému prázdne miesto v srdci, ktoré nikto nepotreboval. Áno, môjho muža stále rozpaľovala túžba. Len bola  záhadne premenená na teplú polievku, čisté košele, pivko a vlastné pohodlie.

A mne zostali na tanieri slzy, hnev a neskôr studené ľahostajné nič. Prešli roky a ja som sa pretrápila k jednoduchej pravde.

Život je dar pohodený z neba. Kus koristi, ktorý treba uchmatnúť. Len pre seba. Nesmiem stále čakať niekde v kúte, až dožerú ostatní. Smutne zametať omrvinky po ich hostine. Cítiť len vôňu , namiesto chuti.  Treba mi už konečne pohnúť kostrou a nájsť svoj diel.

 Keď prišla jar  nedrhla som skrinky, nevešala záclony. Žiadne upratovanie. 

Môj plán bol iný. Urobiť poriadok  vo vlastnom srdci.  Vyzametať parazitov, vyhádzať všetky zbytočné úzkosti a trápenia.

Prestala som utekať z práce s vyplazeným jazykom na autobus , len aby bolo doma všetko v poriadku. Veď je  sto razy lepšie tárať s kamarátkami na káve. Recepty, šaty, prebytočné kilá, nadbytočné túžby. Samé podstatné udalosti našich súkromných dejín.

 Je fajn znovu si dopriať ten divý ohník v očiach mužov. Hrial moje prsia, boky. Chceli, chceli, ako ja. Počkala ma zmrzlina v parku, cigaretka na balkóne.

Sladký život po slovensky. Vôbec nepotrebujem  luxus, dovolenky, prepych.  Stačí láskavé  stretnutie , sama so sebou.

 Radosť a pohoda. Boli dlho, dlho preč. Prišli, po rokoch  ako stratení vtáci s pokazeným kompasom. Stroj na upratovanie, varenie a večné poskakovanie skolaboval. Koniec. Rozsypaný, nepoužiteľný, náhradné súčiastky mimo dosah.

Môj manžel hneď vycítil, že táto zmena nie je náhoda. Hnev, ktorý pominie. Bolo to záchrana života v poslednej chvíli.  Buď sa nadýchnem, alebo udusím. Nič medzi tým.

A tak mu nezostalo nič iné, iba pomalý ústup z pozícií , ako unavený, starý vojak. Bez boja, bez slov, len s otázkou v očiach. Kde skončím? 

Teplá večera už je viac menej výnimočná. Po rokoch zistil kde je v kuchyni nôž a taniere. Začal používať práčku, žehličku.

 Jeho ponožky, vždy pohodené na zemi, svietili, ako biela  zástava  v  koši na pranie. 

A ja? S úľavou oddychujem so svojím kúskom mäsa. Možno nie je úplne šťavnaté a správne vypečené. No  mne chutí viac, než  kulinársky zázrak. Je iba moje.

 

JARNÝ HMYZ

Pre začiatok spomienka na hodinu biológie. Téma : Hmyz s dokonalou premenou. Prebieha nasledovne: Hnusná larva, čary- máry fuk a vyletí krásny motýľ. Je jar a môj pracovný kolega Vojto, akoby tiež práve  prechádzal podobnou magickou bránou.  

Jeho večne smradľavé rifle a riedke strnisko sú zrazu strašne sexi. Primitívne mužské kecy, ktoré ma vytáčali celú zimu, žiaria vtipom. Hysterické výbuchy sú  záhadne premenené na ráznu reč poriadneho chlapa.

Príčina je prostá. Bláznivé jarné hormóny. Je teplo, mäkko a voňavo.

Sme zootechnici. Preložené do bežnej reči, našou  pracovnou náplňou je rozmnožovať hospodárske zvieratá. V robote sledujeme milovanie a plodenie vo všetkých podobách. Či je prasnica ochotná, alebo príliš preochotná. Či je býk dosť nabudený, alebo neprebudený. Sex je základný pracovný postup.

Dvorenie medzi nami dvoma , v zime absolútne ľahostajnými  bytosťami, prebieha, ako malá hra na schovávačku. Pohľady, dotyky, pohyby, pohyby. Magické puzzle.  Nevyslovené a nevykonané nič. A pritom táááák veľa. Diagnóza je jasná. Sme obaja v plnej ruji. Hlavy v ohni, rozum zasypaný popolom.

Manžel je v pohode. Má absolútne vypnutý príjem. Pre neho jar , znamená pivo na krčmovej terase. To stačí.

Vojtovo tokanie naberá na intenzite. Pubertálne nápady strieda s fľaškou červeného v špinavej šatni. Hladká moje stehná a mrmle „ Ó krásne, guľaté." Rozmazané slová.

Plná nečakanej energie, stíham tisíc vecí. Všetky starosti sú iba smiešne neškodné mušky, čo poletujú okolo. Nadržaná rámujem červenými srdiečkami dátumy spoločných nedeľných služieb.  Deň "D" určite príde. A ja vyletím, s elánom krásneho motýľa.

Zasnená prechádzam maštaľami. Z vedľajšieho boxu  počujem Vojtov hlas a tie isté slová :

 „ Ó krásne, guľaté. "

Zastanem  zmrazená , ako inseminačná dávka. Optimálna teplota : - 140 stupňov.

V hlave chaotický šprint. Nebodaj  balí radodajné študentky na praxi ?! Možno za ním prišla  nejaká zatúlaná stará láska? Ale prečo TU, v maštali?

Nenápadne nakúkam, spoza rohu. Moja „ sokyňa " je dobre stavaná jalovica, ktorú Vojto nadšene potľapkáva po zadku.

Ticho zatváram dvere. Erotické mámenie skončilo. Premena dokonaná, motýle a hormóny odleteli. Vojto je znovu obyčajný červík - larva. Otravný kolega, ktorý nemá nárok. Ani na jar.